HISTORIA NOVA  6 
121
Publikoval niekoľko článkov o národohospodárstve a bankovníctve.
68
Hospodárska kríza mu 
teda  bola  blízkou  témou  a  na  ZM  sa  pozeral  aj  cez  tieto  súradnice.  Iba  ho  viac  utvrdila 
v potrebe zmeniť niektoré piliere na ktorých fungoval stranícky systém a demokracia v ČSR. 
Hospodársku  krízu  považoval za  jeden  z podnetov,  ktorí  spôsobil  „zvolenské zjednotenie“. 
Podľa  neho  sa  mohlo predísť  tomuto manifestu,  ak  by  sa  slovenskí  poslanci  v parlamente 
dokázali zjednotiť pri hájení slovenských  požiadaviek. Preto  však  niektorí  poslanci  nemali 
sedieť  v parlamente,  nakoľko  neboli  dostatočne  odborne  spôsobilí,  nerozumeli  politike 
a nedokázali  nájsť  kompromisy  s ostatnými.  Tento  problém  dával  na  ťarchu  stranám 
a systému viazaných kandidátiek, ktorý vraj umožnil presadiť aj takýchto ľudí.
69
Chtiac-nechtiac  sa  sám  vháňal  do  tábora  zástancov  priamej  demokracie,
70
lebo 
odmietal, aby kandidátnu listinu do volieb si zostavovali strany: „v parlamente má byť výkvet 
národa, činitelia vynikajúci krištálovým charakterom, veľkým talentom a náležitým odborným 
vzdelaním.  Výber  týchto  ľudí  nemá  v rukách  ľud  sám,  ale  politické  strany,  poťažne  ich 
sekretariáty.  Je teda pravdou [...] že u nás sám ľud nevládne. Keby tu bol umožnený pečlivý 
výber osôb do Národného shromaždenia, odstránilo by sa mnohé zlo, ktoré čuhá z viazaných 
kandidátiek a naša demokratická prax ináč by vyzerala.“
71
Šándor  skritizoval  aj  samotného  tvorcu  ZM  –  Martina  Rázusa,  keď  ho  obvinil 
z údajnej pasivity v Národnom zhromaždení.
72
Na pôde parlamentu mal podľa Šándora viac 
diskutovať  s ostatnými  slovenskými  poslancami,  lebo  „rečnícke  meetingy  [vo  Zvolene] 
na Slovenskom  ostrove  ničoho  neznamenajú.“
73
Na  druhej  strane  však  odmietol,  aby  sa 
donekonečna  kritizovali  slovenskí  poslanci  celoštátnych  strán,  a to  len  za  to,  že  nevedia 
do zákonov  presadiť  špeciálne  slovenské  záujmy.  Pochyboval,  že  by  ich  účinnejšie  mohli 
hájiť „novomanželia“ Rázus-Hlinka“.
74
Rázus nečakal toľko reakcií na ZM.
75
Aj šéfredaktor Šenšel musel priznať, že „ináče 
s debatou  môžeme byť  nanajvýš spokojní. Len  treba  porovnať podráždený a nenávistný  tón 
baťka  Hodžu  a Jula  Dérera  a absolútne  kľudný,  objektívny  spôsob  brata  Tomku  a hneď 
68
KOCÁK, Michal. Elo Šándor – život a dielo. In Literárny archív, roč. 32. 1995, s. 56-65. 
69
ŠÁNDOR, ref. 64, s. 96. 
70
Na túto tému napísal politickú satiru, ktorá sa snažila reflektovať predvolebný boj o miesta na kandidátnych 
listinách strán. ŠÁNDOR, Elo. Zákonodarci. Bratislava : Universum, 1936, 160 s. Šándor v nej úzko lavíroval 
medzi  kritikou  týchto  kandidátiek  a samotnými  piliermi  demokracie,  a myšlienky  československej  jednoty. 
DRUG, ref. 66, s. 105-120. 
71
ŠÁNDOR, ref. 64, s. 96. 
72
Tamže, s. 96-97. 
73
Tamže, s. 97. 
74
Tamže, s. 98. 
75
Uvedomoval si, že Cirkevné listy sú v prvom rade cirkevným periodikom. Zdôraznil, že jeho úmyslom nebolo 
rozvíriť politickú hladinu na Slovensku. SOKOLOVÁ, ref. 17, s. 84. 
Conversion of pdf into ppt - software SDK cloud:C# Create PDF from PowerPoint Library to convert pptx, ppt to PDF in C#.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF
Online C# Tutorial for Creating PDF from Microsoft PowerPoint Presentation
www.rasteredge.com
Conversion of pdf into ppt - software SDK cloud:VB.NET Create PDF from PowerPoint Library to convert pptx, ppt to PDF in vb.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF
VB.NET Tutorial for Export PDF file from Microsoft Office PowerPoint
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
122
vidieť, kde je pravda.“ Rázus skutočne dal na Šenšelove tvrdenia a rozhodol sa, že zareaguje 
najmä na najvypuklejšie prehlásenia prispievateľov.
76
Pod drobnohľad si napríklad zobral tzv. „hrobárstvo evanjelickej cirkvi.“ Rázus začal 
obšírne vysvetľovať všetku svoju prácu, podporu, oddanie sa evanjelickej cirkvi či už za 1. sv. 
vojny, alebo počas prevratu a tak isto aj po vzniku republiky. Chcel tým jasne povedať, že je 
nespravodlivé, aby ho niekto označil za hrobára evanjelikov, keď už toľko pre nich spravil.
77
Rázus  sa  sám  prirovnal  k Martinovi  Lutherovi,  na  ktorom  vyzdvihol  jeho  odhodlanie 
po razantnosti,  akcieschopnosť  a vieru  v zmenu.
78
Chcel,  aby  celá  slovenská  evanjelická 
inteligencia  premýšľala  v podobnom  tóne  ako  kedysi  Luther.  Národnú  borbu  nenachádzal 
Rázus  medzi  evanjelikmi.  Bol  znechutený,  že  evanjelická  inteligencia  už  ako  keby 
nepociťovala zodpovednosť pred slovenským národom, ako keby už to nemala byť ona, ktorá 
má  bojovať  za práva Slovákov. Na  tomto je  jasne  vidieť Rázusovo  recidívne  premýšľanie 
o obrannej úlohe cirkvi pred nepriateľom. 
Šándor  sa  vo  svojom  článku  zaoberal  aj  hájením  slovenských  záujmov 
v centralistických  stranách.  To  však  nemohol  vôbec  spoluarchitekt  ZM  akceptovať.  Videl 
v nich  zákulisné  aktivity  Milana  Hodžu.  Rázus  bol  presvedčený,  že  za  skostnatenie 
evanjelickej  cirkvi  môžu  centralisti,  lebo  tí  prichystali  poštátnenie  evanjelických  škôl. 
Za príklad dával katolíkov, ktorí mali podľa neho v sebe ideovosť, za ktorú by „dokázali aj 
trpieť  a  aj obete  prinášať“.
79
Iné  východisko  jednoducho  v záujme  svojich  predstáv 
o presadzovaní slovenského nacionalizmu nevidel. Opisoval svoje snahy „doplniť stavovský 
program  agrárnej  frakcie  slovenským  nacionalizmom  a to  nie  fiktívnym  československým, 
ale zdravým,  prirodzeným.
80
Rázusove  snahy  o  spoluprácu  národniarov  a  agrárnikov  však 
narážali na tento problém, pričom rokovania údajne už boli v pokročilom štádiu.
81
Podobne ako Tiso vyjadril bližšie sympatie k slovenským evanjelikom než k českým 
katolíkom  a  v týchto  intenciách  uviedol,  že  „slovenská  vec  má  proti  sebe samých  čelných 
protestantov. Podobne mám ich aj ja – protestant!“ Rázus bol veľmi potešený z Tomkových 
slov o hlbšom a to antimaterialistickom a protisocialistickom význame ZM, ktorý by mal byť 
akousi hradbou „proti vzrastajúcej nevere a bolševizmu.“
82
Podľa Rázusa bol manifest proti 
76
Ref. 12. 
77
RÁZUS, Martin. Doslov k reflexiám na moje časové poznámky. In Cirkevné listy, roč. 47, 1933, č. 6, s. 110. 
78
Tamže, s. 111. 
79
Tamže, s. 113. 
80
Tamže, s. 114. 
81
HANULA,  Matej.  Martin  Rázus  a evanjelickí  kňazi  v agrárnej  strane.  In  JURÁŠ,  Ján  –  ROGUĽOVÁ, 
Jaroslava (ed.). Sláva šlachetným II. Evanjelická cirkev a. v. a politika v 20. storočí. Liptovský Mikuláš : Spolok 
Martina Rázusa, 2012, s. 63. 
82
RÁZUS, Martin. Doslov k reflexiám na moje časové poznámky. In Cirkevné listy, roč. 47, 1933, č. 7, s. 133. 
software SDK cloud:Online Convert PowerPoint to PDF file. Best free online export
clicking on the blue button or drag-and-drop your pptx or ppt file into the drop area. Then just wait until the conversion from Powerpoint to PDF is complete
www.rasteredge.com
software SDK cloud:VB.NET PowerPoint: Convert & Render PPT into PDF Document
use for fast PPT (.pptx) to PDF conversion in .NET to render selected PowerPoint slide(s) into image source create a featured PPTX to PDF converting application
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
123
nebezpečnému internacionalizmu, lebo „nacionalizmus je ochrancom cirkvi proti rozkladným 
živlom, i proti komunizmu.“
83
Šenšel nedal priestor všetkým evanjelikom, ktorí mu poslali príspevky. Niektorí však 
z rôznych  dôvodov  ani  nemali  záujem  vyjadriť  verejne  svoj  názor  na  toto  spojenectvo. 
Viacerí  sa  nechceli  zdiskreditovať,  čakali  ako  sa  vyvinie  situácia.  Časť  evanjelického 
duchovenstva však zanechala názory na paktovanie s Hlinkom v súkromnej korešpondencii. 
Evanjelický kňaz Ján Martiš
84
z Nového Mesta nad Váhom hodnotil Hlinkove politické kroky 
opatrne. V novembri 1932, keď bol ZM čerstvou proklamáciou v slovenskej politike, uviedol 
Martiš prof. Klačkovi: „čítali ste, ako sa Vás Hlinka zastal v parlamente? Odvetil na krátko 
[Klačka]:  Iba  mi  škodil,  lebo  koho  sa  Hlinka  zastane,  tomu  iba  škodí“  [...]  Vŕta  mi  to 
v hlave.“
85
Ako  bývalo  zvykom,  bývalý  evanjelický  kňaz,  dekan  ev.  bohosloveckej  fakulty 
a sympatizant  SNS  Michal  Bodický  sa  v liste  Rázusovi  vyjadril  stručne  a pritom  nejasne 
k novému politickému uberaniu: „o našich veciach politicko-národných nechcem písať, ale sú 
neutešené. Tebe nech Pán pomáha bojovať i ďalej boj.
86
Neuviedol Rázusovi žiadne námietky 
na  jeho  spoločný  postup  s Hlinkom.  Je  pravdepodobné,  že  k nemu  ani  výhrady  nemal, 
nakoľko  Bodický  patril  k tým  intelektuálom,  ktorí  sa  dlhodobo  zasadzovali  za zjednotenie 
slovenskej politiky.
87
Presvedčivú  náklonnosť  k spojenectvu  s Hlinkom  uviedol  evanjelický  farár  Július 
Matulčík z Bátoviec. Na stavbu veže evanjelického kostola v Bátovciach bola vypísaná súťaž 
v časopise Slovák. Šenšel to odmietal a navyše chcel, aby vežu postavili výlučne evanjelici. 
Matulčík  sa  ako  kňaz  z tejto  obce  patrične  ozval  a takéto  Šenšelovo  zaujaté  stanovisko 
odmietol.  „Dnešní  podnikatelia  sú  dvojakého  viero-vyznania  a cirkev  ti  zadá  prácu  komu 
chce.  [...]  Máme  príklad  v histórii,  keď  Moyzes  spolu  s Kuzmánym  ruka  v ruke  pracovali 
na zveľaďovaní slovenského národa a máme aj dnes živý príklad,  keď ev. farár – poslanec 
pracuje  ruka  v ruke  s katol. hlinkovou  ľud. stranou. Ani jednomu, ani druhému  sa pri tom 
neublíži.  Je  pravda  že  Slovák  slúži  katolíckym  cieľom,  ale  slúži  aj  národným  cieľom.“
88
Za povšimnutie  stojí  Šenšelovo  stanovisko  v zmysle,  že  bol  naklonený  Rázusovmu 
zjednotiteľskému  projektu,  ale  Matulčíkov  list  potvrdil  jeho  veľmi  ostražitý  postoj 
83
RÁZUS, Martin. Doslov k reflexiám na moje časové poznámky. In Cirkevné listy, roč. 47, 1933, č. 8, s. 153. 
84
V roku 1935 už však figuruje ako výkonný redaktor časopisu Stráž na Sione, ktorý zastával odmietavé postoje 
k spojenectvu Rázusa s Hlinkom. 
85
List Jána Martiša Ľ. Šenšelovi z 9. novembra 1932. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 2. škat., 32/49. 
86
List Michala Bodického Martinovi Rázusovi z 10. apríla 1933. ALU SNK, f. MR, sig. 45 B 29. 
87
Bodický sa vyjadroval k politickým záležitostiam najmä v 20. rokoch na stránkach Národných novín. 
88
List Júliusa Matulčíka Ľ. Šenšelovi z 13. júna 1933. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 2. škat., 33/16. 
software SDK cloud:How to C#: Convert Word, Excel and PPT to PDF
PPT to PDF. Online C# Tutorial for Converting MS Office Word, Excel and PowerPoint to PDF. MS Office to PDF Conversion Overview. By integrating XDoc.PDF SDK into
www.rasteredge.com
software SDK cloud:How to C#: Convert PDF, Excel, PPT to Word
XDoc.Word SDK into your C#.NET project, PDF, MS-Excel and MS-PPT can be converted to Word document. Generally speaking, following conversion types are supported
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
124
ku katolíkom. Príliš neveril katolíkom združených okolo HSĽS a to ani v uvedenej praktickej 
rovine.  Koniec  koncov,  aj  sám Šenšel  uviedol v spomínanom liste  Rázusovi  svoje opatrné 
stanovisko k ZM. 
Polemiky  o ZM  sa  však  dostali  aj  do  dennej  tlače.  Slovenský  denník  dal  priestor 
evanjelickému  farárovi  zo  Skalice  Jánovi  Ďurovičovi.  Na  jeho  percepciu  ZM  vplývalo 
niekoľko  dôležitých  faktorov,  ktoré  sa  u neho  profilovali  už  na  začiatku  jeho  verejného 
pôsobenia.  Jedným  z podstatných  činiteľov  určujúcich  vnímanie  vzájomných  katolícko-
evanjelických vzťahov bol práve jeho názor na katolíctvo. V roku 1921 ich označil za „brzdu 
svetového vývoja“  a „Rím  za  tmu“. Neprisudzoval im  žiadne  zásluhy na národnom  poli.
89
Aj keď  sa  jeho  kritika  časom  zmiernila,  nikdy  úplne  nevymizla.  A nevymizla  ani 
pri hodnotení ZM.
90
V súvislosti so začatím reflexií na Rázusove Časové poznámky uviedol 
k ZM: „snaha to pekná, ale len za určitých predpokladov. Kým Kristov duch nenaplní srdce, 
kým kresťanský základ nebude pre nás silnejší, ako iné, za ten čas jednotná fronta nebude mať 
slniečka“.
91
Podobne ako Július Dérer, aj Ďurovič si kládol akési zásadné zmeny v katolíctve, 
bez  ktorých  bližšia  spolupráca  katolíkov  a evanjelikov  na  politickom  poli  neprichádza 
do úvahy. „Nepríde veru nikdy táto jednota ducha, keď sa bude medzi kresťanskými cirkvami 
to dať, čo sa u nás vinou hlinkovcov deje, lebo sa začína, ako všetky známky nasvedčujú, tuhý 
pohon na evanjelikov.“
92
Ďurovič  sa  po  vzniku  ČSR  zaoberal  postavením  evanjelickej  cirkvi  v spoločnosti. 
Na cirkevnom poli patril k popredným zástancom bližšej spolupráce českých a slovenských 
evanjelikov,  ktorá  podľa  neho  mala  vyústiť  do  únie  protestantských  cirkví  v ČSR.  Svoje 
cirkevné  idey  preklenul  do  politických  a uviedol,  že  „za  svoje  práva,  za  svoju  slovenskú 
potrebu v každom ohľade sa postavíme, ako dosiaľ. [...] Po boku Čechov, ktorí ako silnejší 
iste sami dopomôžu  nám  k našim  právam.“
93
Problematika  jednotného nadkonfesionálneho 
postupu ho musela dosť zaujímať: „ako by bolo možné sjednotiť všetky kresťanské konfesie, 
pravoslávnych,  katolíkov,  evanjelikov.  Lebo  najväčšou  prekážkou  šírenia  kresťanstva  je 
nesporne roztrieštenosť a hádky.“
94
Vo svojich myšlienkach nemal však presne vymedzenú 
mieru  akceptovania jednotného  politického  katolícko-evanjelického  postupu.  K tomu  sa 
navyše pri Ďurovičových úvahách náročne odlišuje cirkevná spolupráca s politickou. Nedá sa 
však  pochybovať,  že  kooperáciu  na  podklade  ZM  odmietal.  Dôvodov  bolo  viacero. 
89
BOBÁK, Ján. Cirkevný historik ThDr. PhDr. Ján P. Ďurovič. In. Historický zborník, roč. 14, 2004, č.2, s. 211. 
90
HANULA, ref. 81, s. 63. 
91
ĎUROVIČ, Ján. Katolícko – evanjelická fronta. In Slovenský denník, roč. 15, 1932, č. 289, s. 1. 
92
ĎUROVIČ, Ján. Nespravedlivý konfesionalizmus. In Slovenský denník, roč. 16, 1933, č. 5, s. 1. 
93
ĎUROVIČ, ref. 91, s. 1. 
94
ĎUROVIČ, ref. 92, s. 1. 
software SDK cloud:C# TIFF: Learn to Convert MS Word, Excel, and PPT to TIFF Image
C# TIFF - Conversion from Word, Excel, PPT to TIFF. is quiet easy to integrate this SDK into your C# directly use them in your project for fast file conversion.
www.rasteredge.com
software SDK cloud:C# PDF Convert: How to Convert MS PPT to Adobe PDF Document
Read: PDF Image Extract; VB.NET Write: Insert text into PDF; PDF Convert: How to Convert MS PPT to Adobe Provide Free Demo Code for PDF Conversion from Microsoft
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
125
Z praktického  hľadiska  kvôli  protievanjelickým  výpadom  v ľudáckej  tlači,
95
ale  aj  kvôli 
ideovej  orientácii  na  československú  národnú  jednotu.
96
K tomu  treba  uviesť  aj jeho 
angažovanie v agrárnej strane a teda odmietanie politiky SNS.
97
Názorovo bol síce najbližšie 
k Júliusovi  Dérerovi,  v zmysle  že  musí  prísť  k istej liberalizácii  katolíctva,  ale  inak nemal 
vôbec  jasnú  predstavu  ako  by  následná  spolupráca  fungovala.  Do  týchto  úvah  zachádzal 
veľmi  okrajovo,  svoj  život  upriamil  najmä  na  spoluprácu  všetkých  protestantov 
v Československu. 
Národniarov zaujímali názory aj ďalších evanjelických duchovných. V tejto súvislosti 
poslal  list  Šenšelovi  evanjelický  kňaz  a profesor  náboženstva  z Modry  Jozef  Roháček,
98
v ktorom  sa  obšírne  zaoberal  slovenskou  politikou  a hľadal  svoje  miesto  v nej.  V agrárnej 
strane  nevidel  možnosti  svojho  pôsobenia,  lebo  v  tejto  strane  „nemajú  porozumenia 
pre potreby a bolesti Slovákov.“ Svoje stanovisko nielen k ZM, ale  aj k celkovej  spolupráci 
s ľudákmi vyjadril v tom zmysle, že táto strana síce „háji slovenské záujmy, ale predovšetkým 
háji katolícke záujmy a keby prišla k moci beda by bolo aj Vám aj mne aj Martinovi Rázusovi. 
Rím zostane Rímom, dokiaľ ho je čo len kúsok.“ Roháček sa obával najhoršieho a síce, že ak 
by sa katolíci dostali k moci, tak by evanjelikov perzekvovali. Bol presvedčený, že sa na nich 
nedá spoľahnúť. U Roháčka  akcentovala  najmä obava z priorizovania katolíckych záujmov 
pred celonárodnými. Mal vážne obavy podobne ako J. M. Hodža, či Július Dérer, len s tým 
rozdielom, že nepatril k sympatizantom agrárnikov. 
SNS mu síce bola ideovo najbližšou, ale nechcel s ňou bližšie spolupracovať, nakoľko 
mu  prekážali  niektoré  charaktery  ľudí  v tejto  strane.  Roháček  sa  aj  obával  samotnej 
autonómie. Kto a ako by ju vôbec riadil? Ako by vlastne vyzerala a kto by ju viedol?
99
ZM 
síce proklamoval spoluprácu na báze autonómie, ale do konkrétností ohľadom verejnej správy 
nezachádzal.  Napriek  výhradám  nechcel  Roháček  do  politiky  aktívne  vstupovať, 
ale z Rázusových zjednotiteľských snáh mal vážne obavy. 
95
Išlo najmä o Tatranský Slovák, ktorý obviňoval evanjelikov z údajných sympatií voči boľševizmu. Pre Jána 
Ďuroviča to bol len ďalší dôvod prečo odmietať spoluprácu s HSĽS. ĎUROVIČ, ref. 91, s. 1. 
96
Dogmaticky  odmietal  preloženie  Biblie  z biblickej  češtiny  do  slovenčiny  a obhajoval  nové  pravidlá 
slovenského pravopisu z dielne Václava Vážneho. BOBÁK, ref. 89, s. 212. 
97
V liste Šenšelovi uviedol aj vzájomný komplikovaný vzťah: „viem, že zastupujem inú stranu, než za ktorú Ty 
pracuješ, ale nás oboch má dovedna spájať nad svetské fronty evanjelium a cirkev. I to viem, že sme sa rozišli 
osobne, ale však práca za ideály nesmie sa týkať osôb, ja som ťa uraziť nechcel.“ Problém medzi Ďurovičom 
a Šenšelom však tkvel práve v ideáloch, v ktorých sa na vážne cirkevné a politické záležitosti rozchádzali. List 
Jána Ďuroviča Ľ. Šenšelovi z 5. januára 1935. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 1. škat., 46/35. 
98
Viacerí  duchovní  posudzovali  spoluprácu  Rázusa  s Hlinkom  cez  prizmu  konfesionálnej  roviny. 
Pri Roháčkovej  percepcii  náboženského  segmentu  Zvolenského  manifestu  však  chýba  takýto  pohľad  a to  aj 
napriek  tomu,  že  v tom  čase  urobil  filozofický  rozbor  evolúcie,  modernizmu,  významu  náboženstva 
v spoločnosti. K tomu bližšie pozri ROHÁČEK, Jozef. Evolucionalizmus vo svetle pravdy alebo čo má každý 
vzdelaný človek vedieť o evolucionalizme. Svetlo : Bratislava, 1936, 100 s. 
99
List Jozefa Roháčka Ľ. Šenšelovi z 31. októbra 1933. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 2. škat., 46/35. 
software SDK cloud:VB.NET PowerPoint: PPTX to SVG Conversion; Render PPT to Vector
high-quality PPT (.pptx) to svg conversion in both be easily converted and rendered into svg image powerful & profession imaging controls, PDF document, tiff
www.rasteredge.com
software SDK cloud:VB.NET PowerPoint: Convert PowerPoint to BMP Image with VB PPT
converters, such as VB.NET PDF Converter, Excel VB.NET PPT converting library: As batch conversion is also to render PPT document page into RasterEdge-defined
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
126
Evanjelický  kňaz  Milan  Hlaváč  z Bardejova,  už  videl  paktovanie  s  Hlinkom 
perspektívnejšie. Dá sa to jednoznačne odvodiť  jeho politickým angažovaním  v SNS. Písal 
politické  články  do  Národných  novín  a Martina  Rázusa  si  ako  predsedu  strany  vážil. 
Šenšelovi  podal  v liste  zaujímavé  svedectvo  o atmosfére  v Bardejove  počas  spoločných 
ľudácko-národniarskych  verejných  zhromaždení.  Počas  rečnenia  Tisa  a  Friča  sa  vraj 
z obecenstva ozývali hlasy, ktoré volali po Rázusovi. Hlaváč apeloval na Rázusa, aby v tejto 
veci nakontaktoval ľudákov „lebo myslím, že máte istú dohodu. Tu je pôda pre našu vec slabo 
pripravená,  lebo  dosiaľ  bolo  kat.  obyvateľstvo  štvané  proti  luteránom  a tak  aj  proti 
národniarom. [...] Po Tisovej reči menovite mení sa nálada. Možno, že to bude mať prajné 
následky.  Ale  len  možno.“
100
Hlaváč  týmto  apelom  pootvoril  dvere  do  zákulisia 
komplikovanej  spolupráce  Hlinku  s Rázusom.  Slabo  prezentovaný  jednotný  postup  SNS 
a HSĽS  však  nebol  len  v  Bardejove,  ale  na  celom  území  Slovenska.  V praktickej  rovine 
chýbala  užšia  a aktívnejšia  kooperácia.  V roku  1934  toto  spojenectvo  ešte  nebolo  pevné, 
národniari udržiavali kontakty nielen s ľudákmi, ale ohľadom politických záležitostí sa stýkali 
aj s agrárnikmi.
101
Evanjelickí  protagonisti  ZM  a účastníci  Trenčianskeho  pracovného  zjazdu  museli 
zniesť  aj  inú  rovinu  kritiky.  Národní  socialisti  prišli  s konšpiratívnou  teóriou,  že  celá 
manifestácia  zapadá do  vojenských plánov  nemeckého generálneho štábu.
102
V januári boli 
rozposlané  publikácie  významným  politicko-spoločenským  činiteľom  na  Slovensku,  ktoré 
upozorňovali na  rozmáhajúci sa iredentizmus a zahraničné nepriateľské živly. Niet pochýb, 
že upozornenia boli mierené najmä na autonomistov a to v tom zmysle, „aby vo svojej práci, 
kritikách a verejných prejavoch mali stále na mysli, že Maďarsko s napnutím všetkých svojich 
síl  usiluje  o takú  územnú  revíziu,  ktorá  by  bola  obnoveným  hrobom  Slovákov.  Maďarská 
propaganda  výdatne  využíva  všetky  niekedy  ľahkomyselné  prejavy  alebo  skutky,  ktoré  by 
mohli  oslabiť  štátnu  jednotu  československú.“
103
Dostal  ju  aj  redaktor  Cirkevných  listov 
a senior Ľudovít Šenšel. Po ZM niektoré časopisy prinášali správy, ktoré upozorňovali na jeho 
odraz  v zahraničí.  Obávali  sa  zjednotenia  menšinových  strán  na  Slovensku  a  prípadnej 
spolupráce  so  slovenskými  autonomistickými  stranami.  Upozorňovali,  že  by  to  vzbudilo 
v zahraničí nežiaduce reakcie.
104
Poslanci menšinových strán využívali aj fórum v parlamente 
100
List Milana Hlaváča Martinovi Rázusovi z 27. júna 1934. ALU SNK, f. MR, sig. 45 C 65. 
101
ROGUĽOVÁ, ref. 7, s. 75-76. 
102
LETZ, Róbert. Slovenské dejiny IV. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2010, s. 194. 
103
List Houdeka a Granatiera Ľ. Šenšelovi z januára 1933. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 3. škatuľa, 33/45. 
104
Kresťanskí socialisti vytrvale vytýkajú ľudákom a národniarom zradu. In České slovo, roč. 14, 1932, č. 253, 
s. 12; O politický a hospodářsky mír s Maďarskem. In České slovo, roč. 14, 1932, č. 260, s. 12. 
software SDK cloud:.NET PDF Document Viewing, Annotation, Conversion & Processing
Convert. Convert Word/Excel/PPT to PDF. Convert PDF to Word (.docx). PDF Write. Insert text, text box into PDF. Edit, delete text from PDF. Insert images into PDF
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
127
na  vyjadrenie  údajného  presvedčenia,  že  slovenskí  autonomisti  sa  cítia  byť  v republike 
rovnako ukrátení ako nemecká a maďarská menšina.
105
Šenšel prehlásil, že po reflexiách  na Rázusove Časové  poznámky už nebude vnášať 
na stránky Cirkevných listov politiku. Realita bola iná a v priebehu roka 1934 dal dokonca 
možnosť  vyjadriť  sa  laikom  a navyše  tajomníkom  agrárnej  i národnej  strany  na  tému 
spojenectva  „Hlinka-Rázus“.
106
Z pohľadu  evanjelického  duchovenstva  je  zaujímavá 
polemika  z prelomu  rokov  1934-35  medzi  Martinom  Rázusom  a mladým  evanjelickým 
kňazom Vladimírom Rolkom z Liptovského Petra. 
Rolko sa rozhodol reagovať na Rázusov článok o význame slovenského evanjelictva 
v spoločnosti.
107
Pri  analýze  Rázusových  slov  sa  nevyhol  ani  vážnym  politickým  témam, 
ku ktorým  nepochybne  patrilo  aj  spojenectvo  Hlinku  s Rázusom.  Postupne  sa  dopracoval 
k vážnemu  presvedčeniu,  že  ľudová  strana  iba  využíva  národniarov  pre  vlastné,  katolícke 
záujmy. Veril,  že od  Vatikánskeho  koncilu  „sleduje svoju  politiku  a buduje  svoju  kultúru. 
To znamená toľko, že politickou mocou, ku ktorej sa dostáva  titulom nacionálnej, sociálnej 
alebo  stavovskej  nutnosti  upevňuje  svoj  vplyv  politický.“  Rolko  vychádzal  z prizmy,  ktorá 
uprednostňovala  v  politike  katolícke  záujmy  pred  národnými.  Na  takomto  základe  bol 
presvedčený, že „pre túto príčinu nikdy spolupráca s priateľom  odlišného stanoviska nebude 
úprimnou. Vyčkáva na príležitosť, aby dané slovo zrušil, akonáhle to vyžadujú jeho záujmy.“ 
V súradniciach  obrany  pred  komunizmom  (resp.  marxizmom)  predpokladal,  že v priebehu 
roka 1935 príde ku kreovaniu celoštátneho Katolíckeho bloku, ktorý urobí definitívny koniec 
s paktovaním so slovenskými evanjelikmi okolo Martina Rázusa. Upozorňoval tu na údajný 
tlak samotného Vatikánu,  ktorý  mal vraj evidentný  záujem po vytvorení spoločného frontu 
chrániaceho tradičné katolícke hodnoty voči cudzím vplyvom.
108
Rolko na záver načrtol alternatívnu spoluprácu, ktorá bola zameraná na povznesenie 
českej inteligencie do  vôd nacionalizmu.
109
Bol  presvedčený, že  ak  by Česi lepšie chápali 
i vlastné  postavenie  v štáte,  nepriečilo  by  sa  im  naplniť  aj  štátoprávne  a verejno-správne 
požiadavky  slovenských  autonomistov.  Takúto  predstavu  napokon  Rázus  ani  Rolkovi 
nevytkol. Rovnako kritizoval Čechov za slabé prejavy ich nacionálneho cítenia. 
Inak  však  videl  váhu  Vatikánu  na  politické  rozhodnutia  HSĽS.  Rázus  bol 
presvedčený,  že  Rím  ani  nemá  záujem  sa  priečiť  slovenským  národným  záujmom. 
105
Slovenští Němci a Maďari do jedné fronty. In České slovo, roč. 14, 1932, č. 258, s. 10. 
106
HANULA, ref. 81, s. 63-64. 
107
RÁZUS, Martin. Cesty slovenského evanjelictva. In Cirkevné listy, roč. 48, 1934, č. 24, s. 552-555. 
108
ROLKO, Vladimír. Omyl! In Cirkevné listy, roč. 49, 1935, č. 2. s. 30. 
109
Tamže, s. 31. 
HISTORIA NOVA  6 
128
Autonomistické  cítenie  u Hlinku  považoval  Rázus  za  prioritné,  najdôležitejšie,  ktoré 
uprednostňuje pred čisto katolíckymi záujmami. Dokazoval to aj tým, že na politickej úrovni 
sa Hlinka nedokázal dohodnúť so Šrámkom v štátoprávnych záležitostiach.
110
Rázus  sa  však  nemohol  vyhnúť  paľbe,  ktorá  smerovala  nielen  od Rolka,  ale  aj 
od viacerých evanjelických kňazov, ktorí upozorňovali  na plané Hlinkove  slová  o úprimnej 
nadkonfesionálnej spolupráci. „V takejto borbe nerobia sa pakty na stáletia, ale pre najbližšiu 
bitku. A už len prirodzené, že sa i nechcúc dostanem do fronty vedľa toho, kto chce to, čo ja 
a nie naopak. To je tedy nie otázka dôvery, či nedôvery, ale praktickej potreby. A i keby bolo 
prípustné, že by ma môj spoločník niekde mohol sklamať, skorej si stanem k nemu, než k tým, 
ktorí  ma  v národných  veciach  už  sklamali“,
111
čím  myslel  slovenských  agrárnikov  okolo 
ktorých bolo združených aj veľa evanjelických kňazov. Z uvedených slov je jasné, že Rázus 
ani  sám  nepredpokladal  dlhé  účinkovanie  užšej  spolupráce.  Bral  to  skôr  ako  vynútený 
kompromis, keďže spolupráca s inými stranami nebola kvôli základným ideám možná. 
Predvolebný boj o agrárnických evanjelikov 
K volebnej dohode medzi SNS a HSĽS napokon prišlo v apríli 1935 a to na základe 
pilierov ZM
112
a akceptovania zo strany evanjelickej cirkvi.
113
Rázus sa pokúšal pred voľbami 
prilákať  voličov  do  Autonomistického  bloku  (ďalej  AB)  rôznymi  spôsobmi.
114
Verejnosť 
presviedčal,  že  „v  radoch  našich  evanjelických  kňazov,  vidíme,  že  duševní  a charakterní 
velikáni  ostali,  osoby  drobnejšieho  a špekulačného  názoru  nám  odplávali.  Odplávali  nám 
do radov  agrárnických,  a to  údajne  v záujme  verejnom.“
115
V tejto  súvislosti  spomenul 
Bodického, Šenšela, Škrovinu. V skutočnosti však mnoho významných cirkevných elít (Miloš 
Hodža,  Július  Dérer,  Fedor  Ruppeldt)  nemienilo  zmeniť  svoj  vzťah  k agrárnej  strane. 
Národniari  tak  začali  v predvolebnom  boji  využívať  personálnu  otázku.  Kritizovali 
agrárnikov,  že  dávajú  menšie  možnosti  uplatnenia  sa  evanjelických  kňazov  v politike.
116
110
RÁZUS, Martin. Omyl? In Cirkevné listy, roč. 49, 1935, č. 3, s. 54. 
111
Tamže, s. 53. 
112
ROGUĽOVÁ, ref. 6, s. 77. 
113
SOKOLOVÁ, ref. 17, s. 47. 
114
V súvislosti  so  zjednotiteľskými  snahami  dával  spomenul  pripojenie  poľských  evanjelikov  a  katolíkov 
k autonomistickému  bloku.  RÁZUS,  Martin.  Poľské  evanjelictvo  s nami.  In Národnie noviny,  roč.  66, 1935, 
č. 15, s. 1. 
115
Evanjelickí kňazi a agrárnici. In Národnie noviny, roč. 66, 1935, č. 18, s. 2. 
116
Autor článku napríklad kritizoval agrárnikov z faktu, že do nastávajúcich volieb do krajinského zastupiteľstva 
nedali  na  kandidátku  žiadneho  evanjelického  kňaza.  V predošlých  voľbách  totiž  úspešne  kandidovali  Július 
Dérer  a Karol  Sutoris.  Na  kandidátku  do  Senátu  nepovažoval  Zemana  za  spoľahlivého,  ktorý  by  mal  hájiť 
záujmy evanjelikov. Kritizoval agrárnikov, že do poslaneckej snemovne nedala agrárna strana Ondreja Devečku, 
ktorý sa im údajne znepriatelil z paktovania s ľudákmi. Ako bezvýznamné označil Ruppeltovo kandidovanie až 
na štvrtom mieste mikulášskom kraji. Tamže. 
HISTORIA NOVA  6 
129
Pritom  však  národniari  si  uvedomovali,  že  pri  zostavovaní  volebných  kandidátiek  sa 
preceňovali.  Šenšel  sa  ku  svojej  kandidatúre  do  senátu staval  kriticky
117
a  uprednostňoval 
„na prvé miesto kandidátky do senátu určite iného, zaslúžilejšieho. Nech je to ten, ktorému 
z designovaných nedostane sa miesta v snemovni alebo brat senior Otto Škrovina.“
118
Rázus vyostril predvolebný boj zverejnením Otvoreného listu evanjelickým kňazom.
119
Bol  nielen  razantnou  apeláciou,  ale  aj  zhlukom  vyhrážok  smerujúcich  kňazom 
sympatizujúcich s agrárnikmi. Paradoxne, už v úvode Rázus žiadal o pomoc kňazstvo, lebo 
„svetskí činitelia nevedia uhájiť práva národa na chlieb a kultúru a na národný život vôbec, 
vtedy  je  vždy  rad  na kňažstve vykonať  poctive túto  povinnosť.  Upozorňoval, že  „slovenský 
problém, ktorého čiastkou je i existenčný a cirkevný problém slovenského evanjelictva, nie je 
vyriešený.“  Rázus  patril  k tým  osobnostiam  verejného  života,  ktoré  v sebe  stále  udržiavali 
myšlienku akejsi špeciálnej úlohy kňazov a cirkvi v krízových obdobiach. 
Obavy  viacerých  evanjelikov  z ich  postavenia  v AB  považoval  za  „nemiestne 
a bezpredmetné.  Nato  pozitívne  uviedol:  „pozrite,  aké  ticho  nastalo  v konfesionálnej 
nevraživosti, odkedy som si podal ruku vo Zvolene s Andrejom Hlinkom! [...] Nijaké pomerné 
zastúpenie, nijaký útlak, ale bratské spolunažívanie bude výsledkom ľudácko-národniarskeho 
politického úsilia.“ Dlhodobo obviňovaný Rázus kvôli svojmu politickému uberaniu sa snažil 
odrážať  útoky  rôznymi  spôsobmi.  Agrárnu  stranu  napríklad  skritizoval  zato,  že  „tvorí 
súručenstvo nie Slovákov ale aj Maďarov, Nemcov, Židov atď. – Slovenskému  - teda vlastne 
čsl. agrárnikovi je bližší agrárnik Maďar, Nemec, Žid atď než Slovák – nacionalista.“ 
Do predvolebného boja využíval vlastné spomienky na Samuela Zocha, ktorý podľa 
neho  „bol  v politike  využívaní.  Ale  národu  a cirkvi  svojej  nemohol  vydobyť  to,  čo chcel.“ 
Veľmi  vážne  bolo  Rázusovo  prehlásenie,  že  „ide  teda  o to,  aby  slovenské  evanjelictvo, 
evanjelické kňažstvo i ostatní hodnostári cirkvi pochopili, že ísť proti nám znamená ísť proti 
svojim,  ísť  proti slovenskému  národu  a v posledných  dôsledkoch  ísť  vlastne  i  proti  samým 
sebe!“
120
Otvorený  list,  najmä  spomínanie  na  Zocha  a uvedené  apelovanie  na  evanjelických 
kňazov iba prišlo vhod agrárnikom ešte viac skritizovať AB. Evanjelickí farári Miloš Hodža 
a Július  Dérer  razantne  odmietli,  že  si  Rázus  urobil  z  neho  „agitačnú  zbraň  k svojim 
117
Sostavenie poradia kandidátov našej strany do senátu prekvapilo najväčšmi mňa. Podobných ambícií som 
nikdy  nemal  a najradšej  by  som  zostal  i naďalej  jednoduchým,  ale  verným  spoľahlivým  členom  Národnej 
strany.“ List Ľudovíta Šenšela Martinovi Rázusovi z 15. apríla 1935. ALU SNK, f. MR, sig. 45 F 16. 
118
Tamže. 
119
HANULA, ref. 81, s. 65. 
120
RÁZUS, Martin. Otvorený list na evanjelické kňažstvo slovenské. In Národnie noviny, roč. 66, 1935, č. 24, s. 1. 
HISTORIA NOVA  6 
130
politickým cieľom.“
121
Nakoľko Július Dérer bol tajomníkom Zocha ako biskupa, veľmi dobre 
sa  s ním  poznal,  považoval  za  prirodzené  obhajovať  jeho  meno.  Redakcia  zverejnila  aj 
prehlásenie oboch kňazov, ktorým chceli vyvrátiť Rázusove tvrdenia o Zochovom sklamaní 
z agrárnej  strany.  Uviedli  opačné  stanovisko  v zmysle,  že  Zoch  sa  neúspešne  snažil 
presviedčať Rázusa o užšej spolupráci s agrárnou stranou. Obaja kňazi odkázali evanjelickým 
duchovným,  aby  ostali  stále  verní  agrárnej  strane  a nenechali  sa  ovplyvniť  klamlivými 
Rázusovými  prehláseniami.
122
Z  laikov  sa  v podobnom  zmysle  o  Zochovi  vyjadril  aj 
seniorátny dozorca Ivan Čičmanec z Lučenca.
123
Redakcia Národných novín na J. Dérera a M. Hodžu zareagovala v zmysle, že „keby 
títo  páni  zašli  do  niektorej  agrárnej  obce  a naslúchali  výkrikom  ich  stúpencov  na  reč 
niektorého národniara,  mali  by smutný  doklad   na to, čo spravil  agrarizmus medzi  ľudom 
z národného  idealizmu a znárodnej  myšlienky slovenskej!  Hmotárstvom a materializmom  ju 
doslovne zdeptal.“
124
Záporné stanovisko už nemienil zakrývať evanjelický kňaz Fedor Ruppeldt zo Žiliny. 
AB sa mu priečil viac než Júliusovi Dérerovi a Milošovi Hodžovi, nakoľko mal diametrálne 
iný  pohľad  na štruktúru  slovenskej  politiky. Ruppeldt  adresoval Rázusovi  rozsiahlu,  avšak 
jasnú a vecnú kritiku na aktuálne politicko-spoločenské problémy. Údajne mali počas jazdy 
vo  vlaku  dlhú  debatu  o slovenskej  politike.  Rázus  mu  v tejto  súvislosti  povedal  niekoľko 
ostrých slov k evanjelikom:  „všetci tí evanjelický mužovia, kňazi aj iní, ktorí v prevrate šli 
do štátnej služby, boli karieristi, šli len za pozíciou, hmotnými výhodami.“ Ruppeldta o to viac 
sklamali  uvedené  slová,  keď  v Rázusovom  Otvorenom  liste  pre  evanjelické  kňažstvo 
nachádzal prakticky rovnaké tvrdenia. 
Rázus  podľa  takejto  predstavy považoval  tých,  čo  nevstúpili alebo  odmietli vstúpiť 
do štátnych  služieb  za  idealistov.  Ruppeldt  však  veril,  že  najmä  práca  v celoštátnych 
československých stranách je najlepší spôsob ako zlepšovať postavenie Slovenska.
125
Rázus 
však  vychádzal  z iných  základov  a  tie  odmietali  riešiť  slovenské  problémy  cez  celoštátne 
strany. Ako slovenský nacionalista bol obhajcom autonómie Slovenska, ale hlavne nositeľom 
121
Podľa  oboch  kňazov  to  však  mal byť  práve  Samuel Zoch,  ktorý kritizoval Martin  Rázusa  a jeho  názory. 
Na Zochovi  oceňovali  sebakritickosť,  čo  však  Rázus  údajne  nedokáže.  Preto  si  podľa  nich  za  žiadnu  cenu 
nechcel priznať ani malé len pochybenie ohľadom paktovania s katolíkom Andrejom Hlinkom. Rázusa obvinili 
z neodpustiteľného zhrešenia, že využíva Zochove slová vytrhnuté z kontextu pre svoje politické obhajovanie. 
HODŽA,  Miloš  –  DÉRER,  Július.  Odpoveď  na  „Otvorený  list“  Martina  Rázusa  adresovaný  evanjelickému 
slovenskému kňažstvu. In Slovenský denník, roč. 18, 1935, č. 113, s. 1. 
122
Tamže; taktiež HANULA, ref. 81, s. 66. 
123
ČIČMANEC, Ivan. „S Hlinkom sa spojiť nemôžeme.“ In Slovenský denník, roč. 18, 1935, č. 117, s. 1. 
124
Poznámky na odpoveď v Slovenskom denníku. In Národnie noviny, roč. 66, 1935, č. 28, s. 2. 
125
RUPPELDT,  Fedor. M. Rázusovi na jeho „Otvorený list k evanjelickému  kňažstvu.“ In Slovenský denník, 
roč. 18, 1935, č. 117, s. 3. 
Documents you may be interested
Documents you may be interested