HISTORIA NOVA  6 
161
Vistuk  
Den 14. 8.
bris 
der Richter, Kirche, Geschwornen und Bergmeisters 
15.
o
8.
ber 
in gemeindschafftlichen 
in alten Weingarten 
20.
o
d
der Richter, Geschwornen und Bergmeisters   
22.
d
die gnäd. Herrschafften 
in neüen Weingarten 
25.
d
in gemeindschafftlichen 
Untere Nuβdorf 
Den 19.
8.
ber 
der Richter und Geschwornen 
20.
d
in gemeindschafftlichen                 in neüen Weingarten 
23.
d
die Kirche, Richter und Geschwornen 
24.
d
die gnäd. Herrschafften                           in den Gebürge 
28.
d
in gemeindschafftlichen  
Köβelsdorf 
Den 17.
o
8.
ber 
der Richter und Geschwornen  
Den 18. October in gemeindschaftlichen  
Dubnikÿ 
Converting pdf to ppt online - Library software class:C# Create PDF from PowerPoint Library to convert pptx, ppt to PDF in C#.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF
Online C# Tutorial for Creating PDF from Microsoft PowerPoint Presentation
www.rasteredge.com
Converting pdf to ppt online - Library software class:VB.NET Create PDF from PowerPoint Library to convert pptx, ppt to PDF in vb.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF
VB.NET Tutorial for Export PDF file from Microsoft Office PowerPoint
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
162
Súpis panských vinohradov na Červenokamenskom panstve z roku 1773 
Originál  je  napísaný  na  oboch  stranách  jedného  listu  papiera  v nemeckom  jazyku. 
Je uložený v Slovenskom národnom archíve v Bratislave, vo fonde Panstvo Červený Kameň 1, 
pod inventárnym číslom 773, v škatuli číslo 177. Je označený ako fólia 18. 
(fol. 18) 
Anno 1773. auf Pÿberspurg 
Specification deren samentlichen herrschafftlichen Weingarten. Als. 
Stuckh 
In Schattmanstorffer Teren
beÿn obern Herrschafft Hauβ   
beÿn untern Herrschafft Hauβ   
Gillische Weingarten 
so genante Speth 
Nova Hora 
Rusova 
Groβe Junak auf der Dubawaner Seithen   
Klein Junak deto 
Sarga Berg deto 
so genante Hofferskÿ 
beÿn Brückl 
In Ottenthaller Teren
Stara Hora 
In Achtl genandt 
Bodworna 
Klein Teüchtl 
Groβ Teüchtl 
In Longendorffer Teren
so genante Laÿtna 
In Nustorfer Teren
so genante Schajba 
Library software class:Online Convert PowerPoint to PDF file. Best free online export
Your PDF file is converted to look just the same as it does in your office software. Creating a PDF from PPTX/PPT has never been so easy! Easy converting!
www.rasteredge.com
Library software class:How to C#: Convert PDF, Excel, PPT to Word
How to C#: Convert PDF, Excel, PPT to Word. Online C# Tutorial for Converting PDF, MS-Excel, MS-PPT to Word. PDF, MS-Excel, MS-PPT to Word Conversion Overview.
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
163
In Dürnbacher Teren
so genante Spigl 
1  
Krefften 2 Stuckh seÿnd angebauet worden   
Latus  20 
(fol. 18v) 
In Zwoncsiner Teren
Vessela genant seÿnd angebauet worden 5 Stuck   
In Borowaner Teren
dortige Krefften genant 
so genante Groβe Weingarten   
Hofweingarten 
Spigl oder Gillische genant   
In Pudmerizer Teren
Kleine Krefften 
Groβe Spiegl 
In Vistuker Teren
Neün Weingarten genant 
In Dubawaner Teren
Kapelner Virtl 
Untern Teüchtl 
Obern Teüchtl 
Untern Koligran 
Obern Koligran 
Klein Kolch gruben 
Summa 
36 
Library software class:VB.NET PowerPoint: Convert & Render PPT into PDF Document
This VB.NET PowerPoint to PDF conversion tutorial will illustrate our effective PPT to PDF converting control SDK from following aspects.
www.rasteredge.com
Library software class:VB.NET PowerPoint: Complete PowerPoint Document Conversion in VB.
image or document formats, such as PDF, BMP, TIFF that can be converted from PPT document, please corresponding VB.NET guide for converting PowerPoint document
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
164
Zmluva panstva s vincúrom Jánom Garbarom z roku 1761 
Originál je napísaný na papieri v nemeckom jazyku. Je uložený v Slovenskom národnom 
archíve v Bratislave, vo fonde Panstvo  Červený Kameň  1, pod inventárnym číslom 1105, 
v škatuli číslo 237, časť 5. Je označený ako fólia 40. 
(fol. 40) 
Anno 1761  
Convention des herrschaff.(tlichen) Bestandlers Joan.(nis) Garbars, welcher in dem Unteren 
Herrn Haus Weingarthen verrichte fleisige Arbeith zu empfangen haben wirdt, als.
15
An bahren Geldt 
35 fl. (florenos)
16
Von 630 alten Gruben
17
3 fl. 15 d. (denarios) 
810 neien d
o
a d. 50 
4 fl. 5 d. 
Von 3000 Stöckhen spitzen
18
60 d. 
Vor           grinen Arbeith
19
a d. 10   
3 fl. 50 d. 
Vor 
Steckhen ziehen
20
a d. 2   
70 d. 
Item 
Khorn treÿ Metzl   
47 fl.  
Pÿberspurg den 1
mo
Januar 1761. 
Paull Bellositz Hofrich.(ter) Manu propria.  
15
Zmluva sa týka vykonania istých vinohradníckych prác. Bližšie k rozvrhu vinohradníckych a vinárskych prác 
v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti pozri: MV SR, Štátny archív Bytča,  fond Illésházy Trenčín, Panstvá 
a majetky Košeca, Likava, Rohovce, Svätý Jur, Borovce a Horné Lovčice, Veľké Bedzany, 1648 – 1833, X. – 1. 
Staršie spisy, inventárne číslo 1, škatuľa 1. 
16
Ide o uhorský florén/ zlatý, ktorý obsahoval 100 uhorských denárov. 
17
Kopačka. 
18
Príprava (zašpicatenie) viničných kolov (štekov). 
19
Zelené roboty. 
20
Vyťahovanie viničných kolov. 
Library software class:VB.NET PowerPoint: Customize PPT Document Rendering Options in VB.
to render and convert PPT slide to various formats, including PDF, BMP, TIFF, SVG, PNG, JPEG, GIF and JBIG2. In the process of converting PPT slide to any of
www.rasteredge.com
Library software class:VB.NET PowerPoint: Process & Manipulate PPT (.pptx) Slide(s)
control add-on can do PPT creating, loading controls, PDF document, image to pdf files and for capturing, viewing, processing, converting, compressing and
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
165
Short Written Historical Sources on the History of the Viniculture and Viticulture 
It is evident that primary sources are the best tool for studying history. Nowadays, lots of editions of 
the written economic sources are not at researcher's disposal. 
We have presented three short primary historical sources, which deal with the vinicultural production 
in the Červený Kameň [Red Stone] Castle domain in the Little Carpathians wine region. Namely, the 
disposition for the vintage in the vineyards from 1791 (in Latin and German), the list of the manorial 
vineyards from 1773 and the  contract  of  the  domain's  administration  with  one  vineyard  worker  (in 
Slovak vincúr) from 1761. 
These documents are stored in the Slovak National Archive in the archival fond The Domain Červený 
Kameň  1.  These  are  written  in  German,  Latin  and  some  geographical  appellatives  are  Slovak  and 
Hungarian.  The  transcription  has  been  done  according  to  the  transcriptional  rules  of  the  written 
sources from the early modern period. 
Keywords: Červený Kameň Castle domain, viniculture, vineyard, disposition for vintage, 
list of manorial vineyards, vineyard worker 
http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova 
BENKOVÁ, Eva. Krátke písomné pramene k dejinám vinohradníctva a vinárstva. In Štúdie o 
dejinách. Historia nova 6. [online] Bratislava : Stimul, 2013, s. 155-165. Dostupné na internete: 
<http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/ksd/Hino6.pdf> 
Library software class:VB.NET PowerPoint: Convert PowerPoint to BMP Image with VB PPT
in VB class for rendering and converting PowerPoint presentations converters, such as VB.NET PDF Converter, Excel to the corresponding guide on C# PPT to BMP
www.rasteredge.com
Library software class:C# TIFF: Learn to Convert MS Word, Excel, and PPT to TIFF Image
doc.ConvertToDocument(DocumentType.TIFF, @"output.tif"); C# Demo for Converting PowerPoint to TIFF. Add references (Extra); Load your PPT (.pptx) document.
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
166
jubileá 
––––––––––––––––––––––– 
50. výročie úmrtia Júliusa Dérera (1895 – 1963) 
Lukáš Krajčír 
26. decembra si pripomenieme päťdesiate výročie úmrtia evanjelického kňaza Júliusa 
Dérera.  Narodil  sa  23.  mája  1895  do  rodiny  evanjelického  učiteľa  pochádzajúceho 
z Liptovského Svätého Petra. V tejto obci navštevoval ľudovú školu, neskôr prešiel do školy 
v Liptovskom Hrádku. V rokoch 1905 – 1906 študoval  na evanjelickom lýceu  v Kežmarku 
a v rokoch  1906  –  1913  v Bratislave.  Dérer  patril  k talentovaným  študentom,  získaval 
štipendiá  a napokon  22.  júna  1913  zmaturoval  s vyznamenaním.  Rozhodol  sa  pokračovať 
v teologických štúdiách na Teologickej akadémii v Bratislave. 12. júna 1917 bol ordinovaný 
v Balášskych  Ďarmotách  za  kňaza.  Ako  zborový  kaplán  pôsobil  v rokoch  1917  –  1919 
v Modre.  Následne pôsobil až do  roku 1935  ako  zborový  farár  v Dačovom  Lome.  V roku 
1935 sa vrátil do Modry, kde pôsobil do roku 1957 tiež ako farár. Potom mu bol odobratý 
štátny  súhlas  vykonávať  kňazské  povolanie.  Do  svojej  smrti  pôsobil  ako  skladník 
v Podzemných stavbách v Bratislave. 
Popri  svojej  hlavnej  profesii  bol  administrátorom  Dunajského  seniorátu  v rámci 
ktorého  sa  zaslúžil o vytvorenie 18  presídleneckých cirkevných zborov. Od roku 1923  bol 
zapisovateľom  Všeobecnej  vnútromisijnej  a pastorálnej  konferencie.  V roku  1947  sa  stal 
predsedom Spolku evanjelických a. v. kňazov.
1
Kňaz a politika 
Na  Dérera ideovo  vplýval Samuel  Zoch. Pôsobil  u neho  na fare  v Modre.  Dérer sa 
v medzivojnovom  období  aktívne  angažoval  v  Republikánskej  strane  zemedelského 
a maloroľníckeho  ľudu.  V rámci  tejto  strany  obhajoval  jej  celoštátnu  politiku  vrátane 
presadzovanej idey jednotného československého národa. Napriek tomu si však uvedomoval 
aj chyby a nedostatky vládnej politiky a otvorene kritizoval pretrvávajúci centralizmus. Bol 
zástancom  dôsledného  uvedenia  regionalistického  konceptu  verejnej  správy  na  Slovensku. 
Vychádzal  z reality,  ktorú  zažil  počas  svojho  viac  ako  15  ročného  pôsobenia  v málo 
rozvinutom Honte a priľahlom Novohrade. 
Dérer si uvedomoval citlivé vnímanie politického angažovania evanjelických kňazov. 
Ako aktívny člen agrárnej strany sa snažil verejne obhájiť svoje politické angažovanie. Podľa 
neho Boh káže, aby každý z jeho služobníkov vplýval na všetko, čo k životu patrí. Do tohto 
rámca vsadil Dérer aj politiku. Považoval ju za dôležitý nástroj ako aktívne hájiť záujmy ľudí 
v prípade, ak práca svetských činiteľov má ďaleko od naplňovania potrieb ľudí.  Považoval 
za prirodzené  ak  sa  kňaz  snaží  pomôcť  utláčaným,  či  znevýhodňovaným  ľuďom.  Svoje 
presvedčenie vyjadril jasne – kňaz bol pastier, vodca, politik v minulosti a „veľmi by sme sa 
nedôsledností  dopustili,  ak  by  sme  už  viac  nechceli  byť  vodcom  nášho  ľudu  a upravili  ho 
v politickom ohľade na iných.“
2
V medzivojnovom  období  bola  na  Slovensku  pomerne  stále  živá  myšlienka 
jednotného slovenského postupu v politike, či už  cez spoluprácu,  predvolebné bloky, alebo 
utvorenie celonárodnej strany. Július Dérer patril tiež k zástancom tohto trendu, no napriek 
1
ŠEFRANKO, Martin (ed.). Július Dérer. Pamiatka najsmutnejšia. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2012, s. 155-
156. 
2
DÉRER, Július. Slovenský evanjelický kňaz a jeho politické pôsobenie. In ŠEFRANKO, Martin (ed.). Július 
Dérer. Pamiatka najsmutnejšia. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2012, s. 92. 
Library software class:How to C#: Convert Word, Excel and PPT to PDF
How to C#: Convert Word, Excel and PPT to PDF. Online C# Tutorial for Converting MS Office Word, Excel and PowerPoint to PDF. MS Office
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
167
tomu  si  uvedomoval  realitu  stavovského  delenia  spoločnosti  i politiky.  Na  zjednotenie 
Slovákov  sa  pozeral  hlavne  cez  náboženskú  rovinu.  Veril,  že  v  jednote  sa  budú  dať 
aktívnejšie  brániť  kresťanské  hodnoty  Slovákov  pred  vplyvom  rôznych,  v jeho  vnímaní, 
západných  ideových  prúdov.  Očakával  aj  skorú  úpravu  pomeru  štátu  k cirkvi.  Silný 
a jednotný hlas kresťanstva považoval za účinný nástroj pri vytváraní vzájomného konsenzu 
medzi oboma stranami. Konfesionálne hľadisko v myšlienke zjednotenia politického spektra 
u neho rezonovalo aj v časoch Zvolenského manifestu. Ako jeden z mála agrárnikov uviedol 
možnosť  spoločného  postupu  s  HSĽS  za  predpokladu,  že  ľudáci  vykonajú  hlboké 
vnútrostranícke reformy, z postu predsedu odstúpi Andrej Hlinka a nastúpi nová, liberálnejšia 
a zmierlivejšia generácia politikov.
3
Július Dérer bol aktívnym politikom na regionálnej a neskôr i celoslovenskej úrovni. 
V prvej  polovici  20.  rokov  bol  poslancom  župného  zastupiteľstva  vo  Zvolene  a neskôr 
krajinským  poslancom  v Bratislave.  Za  tento  čas  si  pomerne  jasne  vyprofiloval  svoje 
základné programové tézy. Tie vychádzali z jeho osobných skúseností v oblasti hospodárstva 
a sociálnej problematiky obyvateľstva. Všetky tieto roviny vnímania vychádzali jednoznačne 
z jeho  niekoľkoročného  kňazského  pôsobenia  v Hornom  Dačovom  Lome.  Uvedomil  si, 
že mnoho vecí v novom štáte nefunguje podľa predstáv a v Hontianskom kraji boli problémy 
viacnásobne  komplikovanejšie.  Ťažké  životné  situácie  miestnych  obyvateľov,  hospodárske 
a komunikačné problémy ho nútili sa zamyslieť nad možnými riešeniami.
4
U Júliusa  Dérera  sa  tak  percepcia  slovenskej  otázky  často  zužovala  na  regionálne 
posudzovania  (napr.  Hontu  a Novohradu).  Publikoval  na  túto  tému  viacero  článkov 
v regionálnom  časopise  Pluh.  Všetky  svoje  myšlienky  a nápady  postupne  zhrnul 
do uceleného,  priam  predvolebného  programu  poslanca.  Práca,  poriadok,  regióny  –  sú  tri 
základné  piliere  Dérerovho  niekoľkoročného  premýšľania.  Pod  prácou  si  predstavoval 
možnosť dať zamestnanie všetkým občanom, ktorí skutočne chcú pracovať. Bol presvedčený, 
že  v štáte  je  práce  dosť,  len  ju  treba  nájsť  a rozdeliť.  Takéto  úzkospektrálne  vnímanie 
úmyselne smerovalo k úprave dávok v nezamestnanosti. Tie chcel dať iba tým, ktorí pracovať 
nemôžu (napr. invalidi). Držal sa hesla „kto nechce pracovať, nech neje.“ 
Pod  heslom  poriadok  sa  dotkol  hlavne  častých  podnikových  štrajkov 
v medzivojnovom  Československu.  Viaceré  považoval  za  zbytočné  a umelo  vyvolávané 
komunistami za jasným účelom vznietenia revolúcie, ktorá by nastolila diktatúru proletariátu. 
Apeloval  teda  zvýšiť  bezpečnosť,  lebo nepokoje  podľa neho plodia zlo, neporiadok,  chaos 
a poškodenie majetku. 
S veľkým a nepochybne i úprimným záujmom sa snažil obhajovať špecifické záujmy 
regiónov.  V jeho  prípade  išlo  najmä  o spomínaný  Hont,  Novohrad,  t.j.  celý  juh  stredného 
Slovenska.  Apeloval  napríklad  na  kompetentné  úrady,  aby  urýchlene  začali  s výstavbou 
železničnej siete, požadoval  zavedenie  automobilovej  dopravy, urýchliť  prevedenie  cestnej 
siete zo súkromných  rúk  do štátneho vlastníctva. O týchto regiónoch  hovoril  otvorene  ako 
o „najopustenejších“  miestach  štátu.
5
Bol  presvedčený,  že  ak  nepríde  k pomoci  zo  strany 
štátu, územie sa stane najľahšou korisťou iredentistov a bude reálne hroziť odtrhnutie tohto 
územia od republiky. Regionálnym problémom venoval veľa času. Na túto problematiku mal 
prednášku v Prahe. Podľa prianí Dérera aj vzbudila veľká záujem. Celý prednes napokon aj 
vyšiel v periodiku Prúdy. 
Vo  svojich  úvahách  podrobil  veľkej  kritike  daňovú  politiku,  jej  prevádzanie 
a vymáhanie.  Odmietal,  aby  ľudia  v roku  1926  platili  dôchodkovú  daň  za  roky  1922-25, 
keďže by to miestnym obyvateľom ešte viac skomplikovalo ich nízku životnú úroveň. Videl 
to  ako  dôsledok  politiky  ľavicových  sociálnych  demokratov,  ktorí  sa  takto  snažili 
3
DÉRER, Július. Reflexie na Rázusove časové poznámky V. In Cirkevné listy, roč. 47, 1933, č. 29. 
4
DÉRER. Július. Slovenské pohraničie na juhu. In Prúdy, roč. 11, 1927, č. 4, s. 233-240. 
5
DÉRER, Július. Štastlivý nový rok. In Pluh, roč. 8, 1928, č. 52, s. 1. 
HISTORIA NOVA  6 
168
vykompenzovať  finančné  zdroje,  ktoré minuli  na  „veľké,  nepotrebné,  nezaslúžené  výhody“ 
robotníkov.
6
Po vyhlásení autonómie Slovenska  na jeseň 1938 a nátlakovom spájaní slovenského 
politického spektra, navrhoval vytvoriť zo Slovenskej národnej strany opozičný subjekt voči 
HSĽS-SSNJ. Bol totiž presvedčený, že ľudáci si netrúfnu zrušiť túto najstaršiu a už do určitej 
miery i tradičnú slovenskú stranu.
7
Július  Dérer  sa  venoval  rôznym  témam,  ktoré  sa  bytostne  dotýkali  každodenného 
života  občanov  Slovenska.  K uvedeným  treba  napríklad  dodať,  že  aktívne  sa  zasadzoval 
za protialkoholický program.
8
V časoch vojnovej Slovenskej republiky sa mu v modranskom 
sirotinci  úspešne  darilo  skrývať  židovské  deti,  začo  si  po  vojne  získal  obdiv  nielen 
na Slovensku, ale aj v samotnej židovskej societe doma i v zahraničí.
9
Po  komunistickom  prevrate  vo  februári  1948  sa  postupne  stal  Dérer  tŕňom  v oku 
vládnej moci. Krok za krokom bol odsúvaný v štáte do úzadia a obviňovaný z rôznych foriem 
boja proti oficiálnemu štátnemu režimu.
10
Je iróniou osudu, že na zdiskreditovaní sa podieľali 
i viacerí duchovní z vtedajšej evanjelickej a. v. cirkvi. Zomrel v ústraní na Vianoce v roku 
1963. Je pochovaný na cintoríne pri Kozej Bráne v Bratislave. Jeho odkaz je však stále živý. 
Pre mnohých ľudí je vzorom viery a neutíchajúceho boja za právo a spravodlivosť i v časoch 
veľmi ťažkých a spiatočníckych. 
6
DÉRER, Július. O tom čo nás bolí. In Pluh, roč. 6, 1926, č. 21, s. 2. 
7
List Júliusa Dérera Ľudovítovi Šenšelovi z 19. novembra 1938. Archív literatúry a umenia Slovenskej národnej 
knižnice, fond Ľudovít Šenšel, prír. č. 3140/94, 1. škatuľa, 88/38. 
8
DÉRER, Július. Týždeň protialkoholný. In Cirkevné listy, roč. 47, 1933, č. 21, s. 438-440. 
9
DÉREROVÁ, Emília. Náš otec. In ŠEFRANKO, Martin (ed.). Július Dérer. Pamiatka najsmutnejšia. 
Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2012, s. 70-71. 
10
Tamže, s. 74. 
HISTORIA NOVA  6 
169
Podujatia & správy 
––––––––––––––––––––––– 
Medzinárodná konferencia Rus v epoche mongolských nájazdov (1223 – 1480), 
Varšava, 15. – 17. november, 2012 
Adam Mesiarkin 
Osobne,  doslovne a úprimne  som  sa  v poradí  tretej  konferencie  zo  série Colloquia 
Russica  nevedel  dočkať.  V prvom  rade  určite  kvôli  avizovanej  sústave  medzinárodných 
vedeckých osobností a študentov. Mnohí z účastníkov sú stálicami projektu, do tretice dostali 
a prijali  pozvanie  podeliť  sa  s  kolegami  a priateľmi  o svoje  závery  na  poli  historického 
bádania  stredoveku  Rusi.  V druhom  rade  to  bolo  kvôli  miestu,  kde sa konferencia konala. 
Večerná  hmla  sadala  na  mokrú  dlažbu  Starého  Rynku,  saxofonista  na  rohu  hral 
pre ojedinelých  turistov  a  človek  skutočne  nepomyslel  na  zhon  a krik,  ktorý  storočiami 
sprevádzal trhové miesto, nevnímal nadšenie politických manifestov, a tiež nevidel plamene 
varšavského  povstania,  ktoré  zhltli  aj  „kamienicu  Gizów“,  ktorá  je  dnes  sídlom  Inštitútu 
Histórie Poľskej akadémie vied. Inštitút je od počiatku súčasťou projektu cez osobu Adriana 
Jusupovića, pôsobiaceho  aj na Historickom  inštitúte Varšavskej  univerzity,  ktorý spoločne 
so Štúdiami  východnej  Európy  Varšavskej  univerzity  predstavujú  ďalších  domácich 
organizačných  partnerov  podujatia.  Zainteresovaným  netreba  pripomínať,  že  motorom 
projektu  (naftovým,  a čiže  vytrvalým  a stabilným)  je  Vitaliy  Nagirnyy,  ktorý  takto 
reprezentuje  celý  Inštitút  Histórie  Jagelovskej  univerzity  v Krakove.  Vedecký  krúžok 
študentov histórie Jagelovskej Univerzity a Prikarpatská univerzita Vasyla Stefanyka v Ivano-
Frankivsku sú taktiež nedielnou súčasťou organizačnej štruktúry série stretnutí a publikačnej 
aktivity Colloquia Russica. 
Časť zúčastnených pricestovala už v stredu večer, pretože otvorenie bolo naplánované 
na 9. hodinu ráno vo štvrtok. Do vyhradenej úvodnej hodiny sa zmestili príhovory riaditeľa 
inštitútu  IH  PAN,  Wojciecha  Kriegseisena,  riaditeľa  IH  UW  Dariusza  Kołodziejczyka, 
riaditeľa SEW UW Jana  Malickiego,  veľvyslanca Ruskej federácie Alexandra Nikolajeviča 
Alexejeva, predsedu KNHS UJ Dominika Kadzika a na záver šéfredaktora časopisu Mówią 
Wieki  Jarosława  Krawczyka.  K úvodnej  časti  patrilo  aj  ohliadnutie  sa  za  prvými  dvoma 
ročníkmi  konferencie  a prezentácia  zborníkov  príspevkov  z týchto  stretnutí.  Inauguračná 
prednáška  bola  zverená  profesorke  Márte  Font  z  Päťkostolia.  Úvodné  Priťahovanie 
a odrážanie. Latinská cirkev a tatárske vplyvy na Rusi predznamenalo kvalitu profesorských 
prednášok.  Jednotlivé  regionálne  špecifické  prejavy  kultúrno-politického  a náboženského 
vývoja  vyvolané  rôznym  pôsobením  latinskej  cirkvi  a tatárskej  mocenskej  nadvlády  sú 
inšpirujúcou  témou  kvôli  „búraniu  stereotypov“  –  jednak  témou  širokou  pre  konferenčný 
papier už len  kvôli  šírke  regiónov,  ktoré  by  mala  zachytávať.  V rovine  expanzie  latinskej 
cirkvi,  rozvoja cirkevných  štruktúr a dogmaticko-disciplinárnych regulácii  viery sa situácia 
ukazovala  trojako:  1,  absolútnou  negáciou  snáh  západnej  cirkvi  a upevnením  pozície 
ortodoxie (v širokom zmysle); 2, existenciou dvoch cirkevných systémov; 3, od vzájomného 
preberania  niektorých  elementov až po  existenciu  únie.  Druhým  zaujímavým  záverom  bol 
pre mňa  vplyv  daňového  systému  na  vývoj  spoločnosti  –  zároveň  v zmysle  prenosu 
administratívy  –  vyberania  daní  a tiež  v  praktickom zmysle  –  nastavenia  týchto  daní, 
v súvislosti  k spomenutej  otázke  cirkví  a čiže  zdanenia  cirkvi  Tatármi  (čo  sa  nedialo). 
Po kratučkej prestávke sa skutočne rozbehol prúd referátov a diskusií. O pol dvanástej otvoril 
prof. Marian Dygo kolo referátov, v ktorom mali zastúpenie dvaja Bratislavčania, Angelika 
Herucová z Historického múzea SNM a Adam Mesiarkin z Katedry slovenských dejín. Obaja 
sa venovali písomným prameňom reflektujúcim mongolský nájazd – útok na Rus, ich edíciám 
a kanálom,  obrazu  a  „odkazu“  Tatárov  v poľských,  českých  a uhorských  kronikách. 
HISTORIA NOVA  6 
170
Anglicko-poľsko-ukrajinsko  jazyčnú  sériu  doplnila  krakovská  doktorandka  archeológie 
Monika  Kamińska  s prameňmi  jej  fachu  bližšími  –  Archeologické  svedectvá  mongolských 
nájazdov  na  ruské  mestá  v 13.  a 14.  storočí.  Kolo  uzavrel  Andrij  Nosenko  z Ivano-
Frankivska. Po krátkej diskusii a ešte kratšom obede si na miesta prednášajúcich znovu sadli 
štyria  ľudia,  no  teraz  už  zjednotení  jednou  témou,  akoby  na  mieru  ušitou  Dariuszovi 
Dąbrowskému,  Rus  v genealogickom  výskume.  Dôstojných  partnerov  mu  v diskusii  robili 
prof.  Voytovič  z Ľvova  a prof.  Tęgowský  z Bialystoku.  Pokojný  rozhovor  sa  minimálne 
pretiahol a v tesnej následnosti  sa  pokračovalo  štyrmi ukrajinskými a jedným  moskovským 
referátom. Idúc od posledného (príspevok Oksany Kominskej z Ľvova sa preniesol na druhý 
deň),  Maria  Lavrenčenko  z Moskvy  predniesla  príspevok  k  právnej  oblasti,  konkrétne 
k otázke  dedenia  povinnosti  starostlivosti  o vdovu  a dieťa  na  príklade  závetu  volyňského 
kniežaťa Vladimírka Vasilkoviča. Spomenutý skutok – akt, bol zasadený do širšieho kultúrno-
historického rámca, poslúžiac si príkladmi napr. severských ság  i Starého Zákona. S témou 
histórie práva začal Vadym Aristov z Kijeva, keď sa zameral na porovnanie vzťahu kniežaťa-
patróna a kniežaťa-klienta (čo nie je podľa môjho názoru najšťastnejšia terminológia). Zmena 
spoločenských vzťahov je tu dávaná do súvisu s mongolskými útokmi. Hovoriť ale o širokej 
zmene ekonomicko-sociálnych vzorcov vzťahov je na základe aktuálneho poznania prameňov 
predčasné. 
Séria  ukrajinských  študentských  referátov  sa  začala  otázkou  z názvu  referátu:  Bola 
Halič  zničená  Mongolmi  v roku  1241?  (autorom  bol  Igor  Ivaskiv  z Ivano-Frankovska). 
Sumarizujúci  referát  prešiel  názory  jednak  písomných  prameňov  stredoveku,  Haličsko-
Volynským  letopisom  i západnými  kronikami,  nálezy  a výsledky  archeológov,  aby  sme  sa 
vrátili  znovu  a  na  začiatok,  do  slepej  uličky.  Z rovnakej  „dielnie“  a v podobnom  ľahšom, 
prehľadnom  duchu  sa  niesol  príspevok  Volodymyra  Stefanyshyna  Obnovenie  vlády 
Romanovičov  na  zemi  Haličskej  a Volynskej  po  mongolskom  nájazde  a Vladislava 
Voytsytsjyja  z Černivci  o Prvom  vyzvaní  pre  Hordu:  Politická  aktivita  černigovského 
kniežaťa Michala Vševolodoviča v rokoch 1243-1246. Po záverečnom zhrnutí prvého dňa sa 
celé osadenstvo prenieslo do neďalekej reštaurácie na spoločnú večeru. Ako to býva zvykom, 
začalo  sa  s nekonečným  reťazcom  predslovov  a  prípitkov,  najčastejšie  skloňujúc  termíny 
spolupráca,  stretnutie,  priateľstvo a radosť.  V rétorike  nemohol  chýbať  ani  verejný  prísľub 
ďalších stretnutí, na jeseň 2013 v Bydgošči a Toruni a na jeseň 2014 v Levoči. 
Na  ďalší  deň sa pokračovalo už  od  9.  hodiny  ráno.  Na doobedie  boli naplánované 
zmiešané kolá referátov doktorandov a študentov, preto sme počuli referát na tému vojenskej 
histórie  Vitalija  Kalynyčenka,  ktorý  sa  snažil  mapovať  cesty  príchodu  a rozšírenia  kuše 
na ukážke  archeologických  nálezov.  Nepochodil  s tým  ale  u profesora  Vojtoviča.  Náš 
absolvent  a doktorand  Historického  inštitútu  Masarykovej  Univerzity  v Brne,  Viktor 
Adamovič  urobil  prierez  českých  kroník  do  14. storočia v súvislosti s vyznačením termínu 
„Rus“  a jeho  náplne,  čím  mnohým  hlavne  mladším  kolegom  urobil  medvediu  službu. 
Byzantské  vzory  Kijevského  žaltára  Elžbiety  Cukier,  doktorandky  umenovedy  Jagelovskej 
Univerzity v Krakove, upozornili na niektoré prastaré vzorce prítomné vo vizuálnom umení 
Rusi.  Nasledovalo  tiež  rôznorodé,  prevažne  poľsko-jazyčné  kolo  referátov  doktorandov. 
Historikom slovenských dejín blízky referát predniesla Zofia Brzozowská z Lodži. Na prvý 
pohľad  vzdialená  téma  s názvom  Kde  je  sv.  Sofia,  tam  je  Novgorod.  Božia  Múdrosť 
v politickej  ideológii,  literatúre  a umení  Veľkého  Novgorodu  v 13.  až  15.  storočí  sa  stala 
blízkou po rozpamätaní sa na motív Božej Múdrosti v živote Konštantína a tiež na prednášky 
doc.  Hurbaniča  o herézach  a schizmách.  Pani  Zofia  s  ľahkosťou  zareagovala  na  všetky 
doplnenia a dodatky z bratislavskej strany a vzájomné porozumenie vyústilo do nadviazania 
neformálnej, no stále odbornej komunikácie. V Novgorode zostal aj príspevok Eleny Tianiny 
z  Moskvy  o elementoch  pohanskej  kultúry  Novgorodu  v 13.  a 14.  storočí  so  svedectvom 
archeologických  nálezov.  V nich  vidíme  súčasne  nové  amulety  pohanského  „charakteru“ 
Documents you may be interested
Documents you may be interested