HISTORIA NOVA  6 
171
(s konskou  podobou)  so  starými  symbolickými  artefaktami  –  bleskami,  ešte  z 10.  a 11. 
storočia.  Náboženský  synkretizmus  v rovine  každodennosti  je  dokázaný  spoločnými 
náleziskami s kresťanskými aj pohanskými elementami. Marcin Grala z Pápežskej Univerzity 
v Krakove nás referátom o súde s tverským biskupom Eutymiom zaviedol do mikro-histórie 
osobných  vzťahov,  na  ktorých  sa  dá  dokumentovať  politická  a cirkevná  politika  ruských 
kniežat prelomu 14. a 15. storočia. Jediný menší nepríjemný moment celej konferencie nastal 
po referáte Adama Czadera, študenta z Krakova. V svojom referáte Diplomatické misie posla 
Fridricha III., Niclasa von Popplau k Veľkokniežatu moskovskému Ivanovi III., súdiac podľa 
reakcie dr.  Tomasza  Wiślicz-Iwańczyka,  používal nevhodne  termíny  „turanská civilizácia“, 
alebo „vojna tried“. Myslím, že nevhodná bola viac nekonštruktívna kritika ešte pred začatím 
diskusie. Po krátkej prestávke bola pripravená ďalšia z veľkých prednášok, tentokrát docenta 
Andrzeja  Janeczka  z Inštitútu  archeológie  a etnológie  PAN.  Jedna  z večných  a večne 
zaujímavých,  terminologicko-etymologických  polemík,  a čiže  termín  „Rus“.  Konkrétne 
Červená  Rus  –  peripetie  názvu.  Autor  sa  vysporiadal  najprv  s nám  už  známymi  teóriami 
o udeľovaní  „farebných“  mien  na  základe  kočovníckeho  vnímania  svetových  strán,  tiež 
s premenlivou  náplňou  termínu  Rus  v domácich  kronikách.  Špeciálne  by  som  doplnil, 
že termín  vsja  Rus´  viažuci  sa  k prvému  storočiu  Kijevského  politického  organizmu 
(či dokonca  k družine  Rurika  ešte  v Škandinávii)  pôsobí  ako  nomen  collectivum  –  ako 
ethnonym.  (?)  Záverom  bolo,  že  Červená  Rus  je  niečo  ako  všeobecne  uznaná  literárna 
konštanta  bez jednoznačného  historického  opodstatnenia.  Po  obede  sa  odohral  nasledujúci 
„okrúhly  stôl“  s účasťou  prof.  Majorova  z Moskvy,  dr.  Mihalovského  z Kijeva 
a dr. Jusupovića z Varšavy. Dynamický a disciplinovaný „ruský“ dialóg sa väčšinou venoval 
„sociálne“  najvyššie  umiestneným  „objektom“  prosopografického  bádania  –  najvyšším 
úradníkom  a ich  kariéram.  Jeden  z pôvodných  tvorcov  Colloquia  Russica,  dr.  Vytas 
Jankauskas uviedol a moderoval skupinu litovských referátov, (mne) nie veľmi geograficky 
blízkych  a chronologicky  úplne  vzdialených.  Kristina  Fiodorovaité  z Kaunasu  (Kovna) 
hovorila  o hlbokých  mongolských  vplyvoch  na  celú  litovskú  spoločnosť  na  príklade  textu 
odpisov  dokumentov Litovskej Metriky. Kolega Laurynas Šedvydis čítal o udalostiach roku 
1481  –  1482  dotýkajúcich  sa  Litovského  kniežatstva.  Sprisahanie  rodín  proti  Kazimírovi 
Jagelovčíkovi a vojenská ofenzíva zo strany Moskvy a Krymského chanátu vyzerá ako jasná 
štruktúra  zahranično-politickej  mocenskej  dohody,  nemusíme  to  prehnane  nazývať 
konšpiračnou teóriou. Ivanka Papa z Ľvova sa pridala so Zlatou Hordou ako „katalyzátorom“ 
šírenia vplyvu Gudiminičov na Rusi od druhej polovice 14. storočia. Existencia spoločného 
nepriateľa  a náboženská  tolerancia  mali  byť  spomenutými  faktormi.  V referáte  sa  jednak 
vyskytlo  niekoľko  nie  úplne  presných  vyhlásení  –  hlavne  pri širších  a tiež  vágnejších 
termínoch  –  ruská  kultúra  je  vybudovaná  na  kultúre  Kijevskej  Rusi.  Doktorandskú  časť 
uzavrel  pestrý  panel  referátov  z rôznej  oblasti  historického  výskumu  Rusi,  počínajúc 
Výrobkami  ruských  remeselníkov  v hrobových  inventároch  poloveckej  rodovej  aristokracie 
Anety Gołębowskej-Tobiasz,  ktorý  vyvolal nejednu otázku –  možno  iba u archeologických 
laikov. (Tiež nedokážem pochopiť, ako je možné, že „Polovec“ je schopný vytvoriť artefakt, 
amulet jedného typu, ale druhý už musí vyrobiť „Rus“, i keď je vyprodukovaný z rovnakého 
materiálu.)  Andrij  Stasjuk,  ktorý  absolvoval  na  Katedre  slovenských  dejín  dvojmesačný 
výskumný pobyt, nevybočil z toho, čo pozná najlepšie, čiže z okruhu svojej doktorskej práce 
venovanej  františkánskej  misii  na  Haličskej  Rusi.  Príspevok  sa  rozšíril  na  porovnávaciu 
analýzu s aktivitami v Zlatej Horde. Andrij Żywacziwski z Varšavy preniesol ťažisko znovu 
do inej oblasti, konkrétne do oblasti obchodných stykov s Černomorskou oblasťou. S tým sa 
viaže určite obchod Kaffy a Ľvova a neskôr po obsadení Kaffy osmanskými Turkami, nová 
linka  na Moskvu.  Doplnením  zo  štvrtka  bol  referát  Oksany  Komynskej,  ktorý  tematicky 
dokonca zapadol za  predchádzajúci.  Obchod  medzi križiakmi  a Haličsko-Volynskou Rusou 
nebol  dobrým  záverom  piatkových  referátov.  Bohatá  téma  i dobre  spracovaná,  nemusí 
Change pdf to powerpoint on - control Library system:C# Create PDF from PowerPoint Library to convert pptx, ppt to PDF in C#.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF
Online C# Tutorial for Creating PDF from Microsoft PowerPoint Presentation
www.rasteredge.com
Change pdf to powerpoint on - control Library system:VB.NET Create PDF from PowerPoint Library to convert pptx, ppt to PDF in vb.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF
VB.NET Tutorial for Export PDF file from Microsoft Office PowerPoint
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
172
nadchnúť zúčastnených, ak je zle odprezentovaná. Piatkový, náročný deň zakončil neúnavný 
Adrián  Jusupović  kritikou  v  poradí  posledne  menovanej  referentky,  želaním  príjemného 
večera  a organizačnými  pokynmi,  pretože  konferencia  svoje  aktivity  preniesla  od  rána 
na pôdu Historického inštitútu Varšavskej Univerzity. 
Na  jej  druhom  poschodí,  o  9.  ráno  začalo  medzinárodne  pestré  kolo  doktorských 
referátov. Ako prvý vystúpil jediný bieloruský zástupca Stsiapan Tsemushau z Mińska. Tieto 
referáty  sa  svojou  dĺžkou  neodlišujú,  no  aspoň  tento  spomenutý  ukázal,  že  rozdiel  sa 
nachádza  v kvalite.  Transformácia  daňového  systému  po  mongolskom  nájazde  ukázala 
viacero zásadných zmien v systéme organizácie obyvateľstva,  jeho  spisovania, nové  úrady, 
rast daňového zaťaženia v dĺžke 15-tich minút tak ako je to možné. Na rovnakom priestore sa 
usiloval Myroslav Vološčuk predstaviť migráciu Rusov/Rusínov do Uhorska (Turiec, Spiš), 
tentokrát  ako  následok  mongolských  nájazdov,  od polovice 13. storočia. Vytas Jankauskas 
z Kovna  predstavil  analýzu  nekrológov  po  bitke  nad  riekou  Vorsklou  v roku  1399. 
Veľkoknieža  litovské  Vitold  síce  kruto  prehral,  ale  paradoxne  mu  to  prinieslo  víťazstvo 
vo vnútropolitických  záležitostiach.  Po  prehre  bol  prakticky  schopný  zničiť  celú  opozíciu 
z ruských území. Referát Timey Bótor o úlohe testamentov na Moskovskej Rusi pred koncom 
14. storočia predniesol  Myroslav  Vološčuk.  Dokumenty  sú  svedectvom dedičstva,  prenosu 
funkcií, podielu majetkov hnuteľných a nehnuteľných medzi údelnými kniežatami. Doktorský 
príspevok Rafała Korczaka z Lodži, Vzťahy medzi Byzanciou a Moskvou za vlády Manuela II. 
Palaeologa  bol  skôr  abstraktom  dlhšieho  vývoja  na  poli  zahraničnej  politiky,  než 
predstavením úvah k jej priebehu. Záverečnú hodinovú prednášku pridelili organizátori prof. 
Dariuszovi  Kolodziejczykovi,  šéfovi  Historického  inštitútu  Varšavskej  Univerzity.  Vedeli 
veľmi  dobre  prečo!  S  heslom  „stretnutia  civilizácií“  najprv  profesor  porovnával  niektoré 
známe  fakty  antagonizmu  a symbiózy  vo  vzťahoch  Rusi  a Zlatej  Hordy  (neskorších  Rusí 
a chanátov). Neskôr  prešiel  do príkladov  na základe archívnych dokumentov diplomatickej 
korešpondencie Krymského chanátu s rôznymi politickými útvarmi Európy, pričom jednotlivé 
dokumenty  prednášajúci  čítal  staroturecky!  Celkový  zámer  bol  jednoducho  vystríhať  sa 
čierno-bieleho  videnia  a archetypálneho  vedeckého  vnímania  civilizácií.  Profesor  potvrdil 
skoro 50-ročnú tézu Omeljana Pritsaka, že moskovský „štát“ čerpal svoju legitimizáciu cez 
odvolávanie  sa  na  tradíciu  tatársku,  i keď  jeho  cirkev  hlásala  vojnu  s Tatármi.  Otázka,  či 
Moskva  ovládla  step  v strete  civilizácií  ako  tá  vyspelejšia  civilizácia,  alebo  pretože  sa 
podriadila jej pravidlám, môže ľahko prejsť do politickej ideologizácie dnešných vzťahov so 
štátmi  Strednej  Ázie.  Po  tomto  referáte  sa  skutočne  ťažko  reagovalo  aj  tým,  čo  často 
nenechali suchú niť na prednášajúcich svojimi pripomienkami. 
V rámci  zakončenia  konferencie,  sa  v príjemnej  atmosfére  odohrala  prezentácia 
nedávnych  výsledkov,  publikácií  a nových  zámerov  v oblasti  výskumu  Rusi.  Zúčastnili  sa 
takmer  všetci  prítomní,  slovo  dostali  postupne  prof.  Vojtovič  z Ľvova,  prof.  Majorov 
z Peterburgu, prof. Font, dr. Jusupović a dr. Nagirny. 
Na  konferencii  odznelo  23  prevažne  doktorandských  príspevkov,  3  hodinové 
prednášky a odohrali sa dve diskusie s trojakou účasťou a prezentácia výsledkov a publikácií. 
Každý referát bol podrobený kontrole hlavne z radov služobne starších kolegov a naši 
reprezentanti (ak tak môžme hovoriť o Angelike Herucovej z SNM a Viktorovi Adamovičovi 
z Brna) nezakolísali ani po stránke jazykovej, ani po stránke meritórnej prípravy príspevkov. 
Táto  jeseň  bola  bohatá na  konferencie  a ak  mám porovnať  tie  s mojou účasťou,  Colloquia 
Russica  bola  udalosťou,  ktorá  má  v sebe  nezameniteľnú  harmóniu.  Septembrový  Kongres 
v Krakove bol „monster procesom“ súbežne v 5-tich prednáškových miestnostiach, s hosťami 
od Spojených štátov po Áziu. Cyrilo-metodská konferencia v Nitre bola blízka „našou“ témou 
a tiež skvelou organizáciou. Vo Varšave  sa skĺbila vysoká odbornosť,  priateľská atmosféra 
a nenásilná plynulosť všetkých oficiálnych aj menej oficiálnych častí programu. 
control Library system:Online Convert PowerPoint to PDF file. Best free online export
Online Powerpoint to PDF Converter. Download Free Trial. Then just wait until the conversion from Powerpoint to PDF is complete and download the file.
www.rasteredge.com
control Library system:RasterEdge XDoc.PowerPoint for .NET - SDK for PowerPoint Document
Able to view and edit PowerPoint rapidly. Convert. Convert PowerPoint to PDF. Convert PowerPoint to HTML5. Convert PowerPoint to Tiff. Convert PowerPoint to Jpeg
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
173
anotácie 
––––––––––––––––––––––– 
BERANOVÁ, Magdaléna. Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. 
Praha : Academia, 2011, 2. vydanie, s. 512, ISBN 978-80-200-1991-2 
Andrea Námerová (anot.) 
V roku  2007  vydalo  české  vydavateľstvo  Academia  originálnu  a nevšednú  knihu. 
Z názvu  je  jasné,  že  v nej  ide  o stravu  v pravekej,  starovekej  a  stredovekej  spoločnosti. 
Časový rámec je uvedený v názve, ide o pomerne rozsiahly časový úsek, čomu zodpovedá aj 
látka.  V roku  2011  Academia  vydala  už  rozšírenú  verziu,  ktorá  má  až  512  strán  oproti 
pôvodným 360. Autorka publikovala pod svojim menom v spolupráci s rôznymi odborníkmi 
ďalšie  knihy,  ktoré  sa  dotýkali  jedla  a stravovacích  návykov  v rôznych  obdobiach 
a samozrejmosťou sú početné štúdie. Sú to konkrétne – Jak se jedlo ve starověku – Rímská 
kuchařka, Jídlo a pití a Rudolfa II. a Tradiční české kuchařky – Jak se jedlo před Rettigovou. 
Tato kniha je už jej štvrtou monografiou o dejinách stravovania a dovršuje cyklus poznania 
výživy  a varenia od počiatku  ľudstva  po stredovek.  Je  venovaná  najdlhšiemu obdobiu, ako 
sme  už  písali  v úvode.  Autorka  pracovala  s  paleobotanickým,  osteologickým, 
archeologickým, ale i etnografickým  materiálom,  pričom  v tomto  smere bola v pracovnom 
styku  s poprednými  svetovými  odborníkmi.  Kniha  je  vhodná  pre  odborníkov,  ako  aj  pre 
laickú  verejnosť  a momentálne  je  jednou  z mála  publikácií  tohto  druhu.  Na  Slovensku  sa 
archeobotanike
1
venuje  len naozaj  málo  bádateľov, ktorých si dovoľujeme menovať – Eva 
Hajnalová, Mária Hajnalová a Jana Hlavatá. Čo môžeme v publikácií nájsť? 
Kniha štandardne začína úvodom. Nechýba upozornenie na súvisiace články a štúdie. 
Je predstavený vývoj bádania aj najdôležitejšie informácie, na základe ktorých dnes môžeme 
rekonštruovať  stravovacie  návyky  našich  predkov.  Kniha  je  rozdelená  na  pomerne  veľa 
dôležitých tematických skupín. Autorka teda nevydelila kapitoly, sú to skôr tematicky ladené 
celky. Ku každej takejto väčšej téme sú priradené súvisiace predmety záujmu. V publikácií 
figurujú  i samostatné  „kapitoly“,  ktoré  si  nevyžadujú  „podkapitoly“.  Medzi  ne  patria 
napríklad  (pôvodné  názvy tém  sme preložili do  slovenčiny)  – Ako  sa  jedlo v  staršej dobe 
kamennej,  Počiatky  pestovania  obilia,  Hostiny  a stolovanie,  Jedlo  všedného  dňa,  Neúroda 
a hladomor,  Pôsty  a odriekanie,  Kuchyňa  a  jej  vybavenie, Malé  dejiny  mlynárstva. Každá 
nová  tematika  začína  prehľadom  od  najstarších  dejín  toho-ktorého  jedla  až  po  obdobie 
stredoveku.  Pre  tých,  ktorí  sa  ešte  nestihli  s zoznámiť  s knihou  a jej  obsahom,  vyberáme 
niekoľko  tematických  okruhov  –  „Jedlá  z obilia  a ich  história,  Naši  predkovia  neboli 
vegetariáni,  Pitie  je  vždy  dôležité,  Zelenina  v jedálničku  a vo  zdravovede,  korenie 
a pochutiny“. 
Publikácia  je písaná  živým,  jasným a vskutku  záživným štýlom.  Už  sme naznačili, 
že štýl  autorky  sa  pohybuje  na  rozmedzí  populárno-vedeckého  až  vedeckého  charakteru. 
Predpokladáme, že tento kompromis je zámerný s ohľadom na nosnú tému. S určitosťou však 
môžeme potvrdiť, že sa v nej nachádza veľké množstvo relevantných a výskumom overených 
1
Hlavným  cieľom  archeobotaniky  je  pomocou  nálezov  rastlinných  zvyškov  rekonštruovať  použitie  rastlín 
v historickej  spoločnosti.  Môžeme  tak  napr.  zistiť,  aká  forma  poľnohospodárstva  sa  vtedy  používala,  čo  sa 
pestovalo, kedy a ako sa obrábala pôda, ako bola krajina zalesnená alebo aký vplyv mal človek na šírenie rastlín. 
To všetko je možné zistiť až s presnosťou na jeden rok (podľa použitej techniky výskumu).  Zajímané je tiež to, 
že  môžeme  nahliadnuť  do  stredovekých  kuchárok.  Náleziská  rastlinných  zvyškov  môžeme  nájsť  napr.  aj 
v starých  studniach.  Všetko,  čo  sa  v  kuchyni  spracováva,  totiž  nakoniec  skončí ako  odpad. Môžeme  sa  tak 
dozvedieť, aké korenie sa vtedy používalo, z akých obilnín sa varila kaša atď. 
control Library system:C# WinForms Viewer: Load, View, Convert, Annotate and Edit
to PDF; Convert PowerPoint to PDF; Convert Image to PDF; Convert Jpeg to PDF; Merge PDF Files; Split PDF Document; Remove Password from PDF; Change PDF Permission
www.rasteredge.com
control Library system:How to C#: Overview of Using XDoc.PowerPoint
How to C#: Overview of Using XDoc.PowerPoint. Overview for How to Use XDoc.PowerPoint in C# .NET Programming Project. PowerPoint Conversion.
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
174
informácií. Ako oživenie pre čitateľa sú uvedené zaujímavé pokusy, ktoré autorka často sama, 
poprípade  v spolupráci  s ďalšími  bádateľmi  overovala.  Pre  lepšiu  predstavu  je  takmer 
ku každej  téme  v knihe  prislúchajúca  obrazová  príloha.  Ide  o fotografie,  ale  aj  o náčrty, 
kresby,  obrázky  zo  stredovekých  kroník,  kníh  a pod.  Na  konci  nechýba  zoznam  použitej 
literatúry.  Pre  tých,  ktorí  majú  v obľube  experimentovanie  v kuchyni  je  určite  jednou 
z najzaujímavejších častí knihy „Příloha“. Autorka sem zaradila recepty z kuchárskych kníh 
z 15. – 17. storočia a pravekú inšpiráciu v kuchyni. 
Zostáva nám len konštatovať, že „Jídlo a pití v pravěku a ve středověku“ patrí medzi 
publikácie,  ktoré  zaujmú  už  len  svojím  názvom,  ale  nepochybne  aj  kvalitou  a množstvom 
relevantných  informácií.  Knihe  nechýba  interdisciplinárny  prístup,  bez  ktorého  by  jej 
napísanie ani nebolo možné. 
DINUŠ, Peter. Vyrovnávanie sa s minulosťou? 
Bratislava : Veda, 2010, 136 s., ISBN 978-80-224-1164-6 
Juraj Jankech 
V  roku  2010  sa  na  knižnom  trhu  objavila  publikácia  od  Petra  Dinuša  s  názvom 
„Vyrovnávanie sa s minulosťou?“. Obsah knihy sa zameriava na spoločenskú reflexiu dejín 
období 1939  – 1945  resp.  1948 –  1989 na  Slovensku,  pričom je štruktúrovaný  do šiestich 
kapitol. 
V úvodnej kapitole s názvom Vyrovnávanie sa s minulosťou v domácej legislatíve sa 
autor  venuje  zhodnoteniu  legislatívnej  cesty  vyrovnávania  sa  s  komunistickou  minulosťou 
na pozadí  európskej  medzinárodnej  právnej  úpravy.  Poukazuje  na  spoločné  javy  týchto 
zákonodarných  typov  (rehabilitovanie  obetí,  reštitúcia).  Spoločné  črty  autor  nachádza  aj 
v snahe  legislatívnych  noriem  jednotne  definovať  „komunistickú  dobu“.  Odmieta  čoraz 
lákavejšiu nehistorickú rovnicu: komunizmus = nacizmus, respektíve zlo = minulé politické 
zriadenie a dobro = aktuálne politické zriadenie (s. 26). Autor postupne analyzuje konkrétne 
neuralgické miesta zákonodarstva a jeho priamych produktov vo forme zákonov. Uvádza, ako 
sú tieto zákony aplikované na obdobie rokov 1948 – 1989, ktoré prezentujú ako negatívne. 
Do tejto kapitoly je zahrnutý i rovnaký rozbor legislatívnej úrovne v Českej republike, ktorej 
mainstreamový  obraz  je  podľa  P.  Dinuša  tiež  zavádzajúci.  Zároveň  sa  autor  dotýka  aj 
problematiky hrdinstva spoločnosti, pôsobiacej v rôznych fázach odboja (najmä v tzv. treťom 
odboji) voči štátnym zriadeniam 1939 – 1945 a 1948 – 1989. Táto prax je ním považovaná 
za prehnanú  a  rovnako  tak  i  nehistorickú  (s.  28-33).  Svoj  názor  autor  podopiera 
poukazovaním na nelogické pasáže doteraz platných zákonných podôb. V tomto kontexte sa 
zameriava  aj  na  kritiku  všeobecne  pertraktovaného  významu  demokracie.  Autor  nesúhlasí 
s tým, že jej existencia sa mala stať práve výsledným dosiahnutým cieľom pre glorifikovanú 
rôznorodú  odbojovú  činnosť  a konštatuje:  „Historická  skutočnosť  sa  však  od  takejto 
predstavy značne vzďaľuje.“ (s. 28). 
Druhá  kapitola  s  názvom  Vyrovnávanie  sa  s  minulosťou  v  zahraničnej  legislatíve 
prezentuje  legislatívny  rozmer  vyrovnávania sa s  komunistickou minulosťou na  príkladoch 
Poľska, Nemecka, Slovinska a Maďarska. Z hľadiska medzinárodného kontextuálneho cítenia 
témy  to  z  tvorcovej  strany  predstavuje  cenné  úsilie  o  sprehľadnenie  i  konfrontáciu 
jednotlivých  politicko–právnych  špecifík.  Autor  konfrontuje  a  vyjasňuje  slovenský 
legislatívny stav so zákonnými podobami v okolitých štátoch. Obsah kapitoly tak ponúka širší 
prehľad o danej záležitosti. 
control Library system:C# HTML5 Viewer: Load, View, Convert, Annotate and Edit PowerPoint
Such as load and view PowerPoint without Microsoft Office software installed, convert PowerPoint to PDF file, Tiff image and HTML file, as well as add
www.rasteredge.com
control Library system:VB.NET PowerPoint: Read, Edit and Process PPTX File
create image on desired PowerPoint slide, merge/split PowerPoint file, change the order of How to convert PowerPoint to PDF, render PowerPoint to SVG
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
175
V poradí tretia je kapitola s názvom Slovensko – české vyrovnávanie sa s minulosťou. 
Dinuš v nej zdôvodňuje vznik nekompatibility dvoch protikladných ideologických táborov – 
rímskokatolíckej  cirkvi  a  „komunizmu“  (s.  47).  V  tejto  súvislosti  vyjadruje  názor  o  tlaku 
pravicovo  zmýšľajúcich  historikov  a  politikov  na  dôsledné,  no  pritom  nie  apolitické 
vyrovnávanie sa s minulosťou. Autor zároveň kriticky posudzuje spôsob práce Ústavu pamäti 
národa,  ktorý  je  oficiálne  inštitucionalizovanou  ustanovizňou  s  kompetenciami 
na zabezpečovanie  vyrovnávania  sa  s  dobou  rokov  1939  až  1989.  Podľa  Dinuša  ÚPN 
so svojimi možnosťami nenakladá zodpovedne, pričom v tejto súvislosti konštatuje: „Úlohou 
ústavu  má  byť  vykonávanie  nestranného  hodnotenia  tohto  historického  obdobia.  Svoju 
pozornosť  ÚPN však  sústreďuje  takmer  výlučne len na roky 1948  – 1989, teda na  zločiny 
komunizmu“  (s.  54).  Na  základe  tejto  problematiky  kapitola  rieši  aj  činnosť  rozličných 
občianskych  organizácií  pôsobiacich  v  Českej  republike.  Odsudzovanie  a  negovanie 
„komunistickej“  časti  československých  dejín  z  ich  strany  je  podľa  autorovho  názoru 
typickým  symptómom  mocenského  spolitizovania  celého  fenoménu  vyrovnávania  sa 
s minulosťou.  Autor  sa  tak  zamýšľa  nad  univerzálnymi  pravidlami  antikomunizmu 
v Slovenskej  aj  v  Českej  republike  (s.  60-63).  Peter  Dinuš  v  uvádzanej  kapitole považuje 
aktuálny  demokratický  režim  za  systém  „účelovo  kriminalizujúci“  uplynulé  obdobie 
socializmu. 
Štvrtá  kapitola  s  názvom  Totalitarizmus  zachytáva  konfrontačný  priestor  súvisiaci 
so snahou  o  definovanie  daného  termínu.  S  použitím  viacerých  interpretačných  rovín 
od významných  mysliteľov  a  teoretikov  (napr.  Furet,  Sartori,  Linz,  Arendtová,  Friedrich, 
Brzezinski)  Dinuš  poukazuje  na  zložitosť  vymedzenia  pojmu  totalitarizmu  v  súvislosti 
s dejinnými režimami. 
Predposledná,  piata  kapitola  s  názvom:  Nacizmus  a  „komunizmus“  je  venovaná 
vývoju, existencii a analógiám týchto dvoch myšlienkovo politických smerov. Autor v rámci 
tejto časti knihy, opäť s využitím rôznych teoretických názorov, upozorňuje na ich nekorektné 
a nesprávne používanie vo verejnom diskurze. 
Záverečná  šiesta  kapitola  má  názov  Realita  „komunizmu“  a  ilúzia  antikomunizmu. 
V kontexte  takto  postaveného  nadpisu  autor  zvýrazňuje  negativitu  prezentistických 
antikomunistických aktivít, spochybňujúcich legitimitu povojnového vývoja národných dejín. 
Poukazuje  na  negatívny  efekt  súvisiaci  s  názormi  o  splynutí  nacizmu  a  „komunizmu“ 
do jedného rovnakého zla. Zakomponovanie tohto omylu do legislatívnych nót pod záštitou 
Ústavu pamäti  národa  považuje  Peter Dinuš za  nekorektné,  pričom nesúhlasí so súčasným 
neúnosným stavom vyrovnávania sa s minulosťou a zdôrazňuje výzvu k jej depolitizácii. 
Dinušova publikácia sa pokúša zmeniť pohľad na súčasný diskurz určujúci aktuálne 
vyrovnávanie  sa  najmä  so  socialistickým  režimom  a  narúša  monopolizačnú  tendenciu 
vo výklade dejín, ktorá je podľa autora jedným z negatívnych prvkov súčasnosti. Knižné dielo 
Vyrovnávanie  sa  s  minulosťou?  môže  tak  byť  pre  niekoho  intelektuálnou  výzvou.  Autor 
kladie  do  nového  svetla  boj so  socialistickou  minulosťou,  ktorý  je  možno  pre  spoločnosť 
oslabujúci  a  „nevyrovnávajúci  sa“.  Práve  v  dôsledku  originality  podania  daného  knižného 
diela  je  však  jednoznačné,  že  kritika  javov,  reprezentovaná  autorovými  do  značnej  miery 
ľavicovými názormi, sa nemusí stretnúť s  pozitívnym  ohlasom. Na  základe tohto  princípu 
môže  byť  teda  fenomén  vyrovnávania  sa  s  minulosťou  vnímaný  ako  novým  spôsobom 
sproblematizovaný. 
control Library system:VB.NET PDF Password Library: add, remove, edit PDF file password
Add password to PDF. Change PDF original password. Remove password from PDF. Set PDF security level. VB: Change and Update PDF Document Password.
www.rasteredge.com
control Library system:C# powerpoint - Convert PowerPoint to PDF in C#.NET
C# PowerPoint - Convert PowerPoint to PDF in C#.NET. Online C# Tutorial for Converting PowerPoint to PDF (.pdf) Document. PowerPoint to PDF Conversion Overview.
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
176
JAMRICHOVÁ, Andrea a kol. Vinohrady za... 
Pezinok : Malokarpatské múzeum v Pezinku, 2012, 60 s., ISBN 978-80-967537-9-6 
Eva Benková (anot.) 
Len niekoľko  desiatok  stranová brožúra  Vinohrady za... je výstupom  vzdelávacieho 
projektu Vinohrady za školou, realizovaného v spolupráci Malokarpatského múzea v Pezinku 
a Strednej  odbornej  školy  vinársko-ovocinárskej  v Modre.  Jeho  koncepcia  vychádza 
z metodiky  projektu  Krajina  za  školou,  ktorého  tvorcom  je  české  občianske  združenie 
Antikomplex.  Na  Slovensku  projekt  zastrešuje  Centrum  pre  moderné  vzdelávanie,  s.r.o. 
s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. 
Pri prvom stretnutí s touto knižočkou čitateľa zaiste prekvapí jej útlosť. Jej „veľkosť“ 
sa  ale  ukrýva  v jej  poslaní.  Inovatívny  prístup  vo  vzdelávaní  na  základných  a stredných 
školách založený na terénnom výskume motivuje žiakov osobne a priamo spoznávať, vnímať 
a chápať  krajinu,  históriu,  kultúru  a architektúru  okolitého  regiónu.  V rámci  dejepisného 
krúžku na modranskej „vinárke“ pod pedagogickým vedením Mgr. Jarmily Sodomovej žiaci 
pomocou  historických  fotografických  snímok  lokalít  a objektov  pod  Malými  Karpatmi 
vyhľadávali  dnešné  identické  miesta.  Priložením  starých  fotografií  k  súčasným  obrazom 
krajiny  vznikol  prezentačný  materiál  zachytávajúci  dejinné  zmeny  v priestore 
malokarpatských vinohradov  a čase  moderných  dejín. Obrazové pramene autorský  kolektív 
doplnil komentármi, pri tvorbe ktorých pomohol nielen historický výskum v Malokarpatskom 
múzeu v Pezinku, Štátnom archíve Bratislava, pobočka Modra, štúdium literatúry, ale aj oral 
history – spoznávanie minulosti na základe osobných svedectiev žijúcich pamätníkov. V sérii 
dvojíc fotografií  prináša  brožúrka  pohľad  na vinohradnícke  chotáre  malokarpatských  obcí, 
vinohradnícke búdy, studničky, okolie rímsko-katolíckeho Kostola sv. Juraja vo Svätom Jure, 
vinohradnícke hony,  schody lásky v Bunčákovom vinohrade pri Grinave, Modranskú baštu 
obkolesenú vinohradmi, hájnické búdy, vahadlovú studňu v pezinskom chotári a i. 
Publikácia je písaná populárno-náučným a esejistickým jazykovým štýlom. Z hľadiska 
vyjadrovacích  prostriedkov  by  sme  ale  neodporúčali  používanie  smajlíkov  –  emotikonov. 
V zozname použitej/odporúčanej literatúry napriek predchádzajúcemu konkrétnemu citovaniu 
archívnych pramenných  zdrojov  by sa nemalo  zabúdať aj na  záverečné uvedenie zoznamu 
navštívených archívnych a múzejných inštitúcií, zbierok alebo fondov. 
Oceňujeme,  že  pre  inšpiráciu  a  spomienku  budúcich  generácií  na  návštevu  krajiny 
s vinohradmi ponechali autori pre čitateľa priestor pre vlastnú tvorbu. Snáď, ako to napísala 
samotná  autorka  projektu  Mgr.  Andrea  Jamrichová,  sa  podarí  prostredníctvom  brožúrky 
zanechať ňou malý „odkaz vo fľaši“ ako to na niektorých miestach okolo nás vyzeralo v roku 
2012. 
KOPECKÝ, René. Bedřich Hrozný – život a dílo. 
Praha : Dar Ibn Rushd, 2011, 156 s., 1 . vydanie, ISBN 978-80-86149-74-5 
Tomáš Adamčík (anot.) 
Na  našom  knižnom  trhu  sa  v druhej  polovici  roku  2011  objavilo  najnovšie  knižné 
spracovanie  života  a diela  Bedřicha  Hrozného  z pera  českého  orientalistu  a cestovateľa 
Reného  Kopeckého.  Autor,  debutujúci  prácou  V ulicích  starého Damašku  (Dar  Ibn  Rushd 
2009), sa vo svojej najnovšej publikácii tentoraz snaží čitateľa oboznámiť s postavou českého 
historika starého Orientu, ktorý sa zapísal do dejín najmä ako rozlúštiteľ chetitčiny. 
HISTORIA NOVA  6 
177
Čitateľa hneď  na začiatku knihy  prekvapí netradičný úvod, v ktorom  sa dozvedáme 
len o motíve vzniku práce, no neuvedie nás hlbšie do štruktúry a cieľa publikácie. V úvodnej 
kapitole  s názvom  Dětství  a studijní  léta  sa  Kopecký  snaží  poukázať  najmä  na  Hrozného 
záľubu  v štúdiu  klasických  jazykov  a orientálnej  filológii.  Autor  okrem rodinného  zázemia 
a raného  detstva  zhodnocuje  najmä  otcov  vplyv  na  Hrozného  štúdium  jazykov  a histórie 
Orientu,  ktorý  sa  prejavil  už  počas  akademických  štúdií  na  gymnáziu  v Prahe  a neskoršie 
na Viedenskej  univerzite.  Ďalej  sa  v krátkosti  zaoberá  Hrozného  študijným  pobytom 
na prestížnych univerzitách v Berlíne a v Londýne. Pri tejto príležitosti Kopecký zhodnocuje 
význam  Hrozného  pôsobenia  na  týchto  inštitúciách  a vedecký  prínos  jeho  prvých 
asýriologických prác, ktorými získal uznanie vtedajších expertov klinopisného bádania. 
V najrozsiahlejšej kapitole Lektorská a badatelská práce sa Kopecký snaží plasticky 
vykresliť  tri  najdôležitejšie  aspekty  Hrozného  vedeckej  kariéry:  klinopisné  bádanie, 
archeologické  expedície  na  Prednom  východe  a prednáškovú  činnosť.  V prvej  časti  autor 
pozvoľne  prechádza  od  Hrozného  pôsobenia  v univerzitnej  knižnici  až  po jeho  rozlúštenie 
chetitčiny a udelenie titulu riadneho profesora klinopisného bádania. Kopeckému sa podarilo 
do  tohto  rámca  zakomponovať  i zaujímavú  životnú  skúsenosť  B.  Hrozného.  Týmto 
intermezzom, ktoré ho delilo od vymenovania za profesora, bola prvá svetová vojna. V druhej 
časti  sa  autor  pokúša  ozrejmiť  čitateľovi  i pomerne  málo  známu  účasť  B.  Hrozného 
na archeologických  vykopávkach  v Sýrii  a Malej  Ázii  v 20.  rokoch  20.  storočia.  Posledný 
tematický  okruh  druhej  kapitoly  má  za  úlohu  zmapovať  Hrozného  prednáškovú  činnosť 
nielen  na  akademickej  pôde,  ale  i v rozhlase.  Záverom  poslednej  časti  kapitoly  Kopecký 
nezabúda upozorniť aj na lúštiteľský neúspech protoindičtiny a krétskych nápisov. Pri čítaní 
tejto rozsiahlej kapitoly sa môže stať, že sa čitateľ stratí v labyrinte jej dvadsiatich deviatich 
statí. Z pohľadu čitateľa by možno bolo vhodnejšie rozdeliť Hrozného lektorskú a bádateľskú 
prácu na dve, respektíve až tri kapitoly. Čitateľ však rozhodne ocení Kopeckého prezentáciu 
pomerne  málo  známej  československej  archeologickej  expedície  v  Oriente  pod  vedením 
prof. Hrozného  a jej  výsledkov.  Nemenej  zaujímavé  môže  byť  i  nahliadnutie  do  osobnej 
korešpondencie slávneho bádateľa či jeho rozhlasových prednášok. 
V nasledujúcej  kapitole  Publikační  činnost  autor  ponúka  čitateľovi  vlastný,  osobný 
výber  dvanástich  prác  profesora  Hrozného,  na  ktorých  prezentuje  najdôležitejšie  výsledky 
jeho  celoživotného vedeckého úsilia.  Znovu sa tak  vracia k Hrozného  práci  Obilí ve staré 
Babylonii, s ktorou oboznámil čitateľa už v druhej kapitole v stati habilitácia na stranách 24-
27.  Prezentácia  jednotlivých  diel  by  si  možno  zaslúžila  väčšiu  pozornosť  a najmä 
proporcionálnejšie rozdelenie. 
V predposlednej  kapitole  Okupace Československa  a léta  po ní, Kopecký zachytáva 
najťažšie obdobie v živote B. Hrozného. Autor hneď v úvode dotvára jeho osobný a morálny 
profil  na  základe  incindentu  s gestapom,  keď  „vďaka  novej  funkcii  rektora  Univerzity 
Karlovej  zachránil  dňa  17.  novembra  1939  v deň  uzavretia  českých  vysokých  škôl  životy 
niekoľko  už  zatknutých  študentov.“  (s.  106)  K tejto  záležitosti  treba  na  objasnenie  dodať, 
že jedným  zo  zachránených  študentov  bol  aj  Miroslav  Slach,  autor  biografického  románu 
o Bedřichovi Hroznom, z ktorého autor ťažil množstvo informácií, niekedy možno nekriticky 
prevzatých.  Kopecký  si  v tejto  kapitole  všíma  okrem  Hrozného  akademického  pôsobenia 
vo funkcii  rektora  Karlovej  univerzity  aj  sociálny  rozmer  okupácie,  ktorá  hlboko  zasiahla 
i do rodinného života renomovaného vedca. 
Poslednou  kapitolou  s názvom  Přínos  Bedřicha  Hrozného  pro  českou  a světovou 
asyriologii zavŕšil René Kopecký svoje krátke 156-stranové biografické dielo o živote a diele 
českého historika starého Orientu. Zámerom autora nebolo predstaviť čitateľovi enumeratívny 
zoznam  Hrozného  vedeckých  úspechov,  ale  kapitola  sleduje  dve  základné  roviny.  Prvou 
úlohou  bolo  predstaviť Hrozného  nástupcu  na  poli orientálnej  filológie  v Československu, 
ktorým sa stal jeho žiak Dr. Lubor Matouš. Druhým cieľom bolo poukázať na medzinárodný 
HISTORIA NOVA  6 
178
aspekt rozlúštenia chetitčiny. Práve toto prvenstvo pokladá René Kopecký za najväčší prínos 
nielen  pre  českú  orientalistiku,  ale  najmä  pre  svetovú  asýriológiu,  čo  dokumentuje  tým, 
že práve  chetitčina  sa  stáva  vyučovacím  predmetom  na  pôde  renomovaných  zahraničných 
univerzít. 
Záverom knihy autor okrem tradičného sumáru výsledkov práce profesora Hrozného 
stavia čitateľa pred závažný problém. V súvislosti s Hrozného archeologickým účinkovaním 
v Oriente sa zamýšľa nad morálnou otázkou, ako a či sa dostali kappadocké tabuľky – dnes 
exponáty  českých  múzeí,  do  Československa  legálnou  cestou.  Nakoniec  autor  konštatuje, 
že „Bedřich Hrozný robil vo svojej  dobe len to, čo praktikovali už celé dlhé desaťročia iní 
významní svetoví učenci a archeológovia po celom svete.“ (s. 132) 
René  Kopecký  zhodnotil  vo  svojej  skromnej,  no  o to  prehľadnejšej  práci  všetky 
víťazstvá, ale i pády rozlúštiteľa chetitčiny. Nadšeného čitateľa určite zaujmú vybrané citáty 
zo  súkromnej  korešpondencie  slávneho  bádateľa.  O niektorých  udalostiach  zo  života 
B. Hrozného  nás  v Kopeckého  diele  informujú  i jeho  blízki  spolupracovníci  a rodinní 
priatelia. Práve tieto rozhovory s Hrozného súčasníkmi dotvárajú najmä osobný profil vedca 
svetového  formátu,  no  vzhľadom  na  ich  blízky  vzťah  k osobe  B.  Hrozného  môžu  oslabiť 
objektívnosť autorovho pohľadu. Možno pre časť čitateľov bude sklamaním pomerne strohá 
grafická  úprava  či  absencia  obrazových  príloh  okrem  dvoch  výnimiek.  I keď  nemôžeme 
považovať Kopeckého prácu za prelomovú, rozhodne táto publikácia môže osloviť záujemcov 
o dielo Bedřicha Hrozného ako i širšiu čitateľskú verejnosť. 
HISTORIA NOVA  6 
179
recenzie 
––––––––––––––––––––––– 
KLOKNER, Tomáš – VALACHOVIČ, Pavol (ed.). 
Až za hranicu oikumeny. Aktuálne otázky z dejín a kultúry antického staroveku. 
Brno : Tribun, 2012, 328 s., ISBN 978-80-263-0267-4 
Mária Gaššová (rec.) 
Koncom minulého roka sa knižný trh na Slovensku rozšíril o dielo s názvom Až za 
hranicu  oikumeny,  ktoré  prináša  odpovede  na  otázky  zo  starovekých  dejín.  Pripravil  ho 
kolektív  štyroch  slovenských  a  českých  autorov  pod  vedením  Tomáša  Kloknera  a  Pavla 
Valachoviča. 
S publikáciami typu otázky – odpovede sa mohol slovenský čitateľ možnosť zoznámiť 
prostredníctvom početných prekladov, ktoré sa u nás objavili v posledných rokoch. V rámci 
edície 101 nejdůležitejších otázek vyšlo viacero zväzkov, ktoré sa týkali rôznych dejinných 
období  (napr.  zo  starovekých  dejín  český  preklad  nemeckého  bádateľa  Stefana  Rebenicha 
s názvom Antika: 101 nejdůležitejších otázek).
1
Táto česká populárna edícia však reprezentuje 
prekladovú  literatúru  a  z  toho  dôvodu  predstavuje  dielko  autorského  kolektívu  v  zložení 
Tomáš  Klokner  (Bratislava),  Igor  Lisový  (Ostrava),  Alexandra  Ostertagová  (Bratislava) 
a Pavol Valachovič (Bratislava a Trnava) nóvum v slovenskom akademickom prostredí. 
Už  názov  práce  prezrádza  tematický  okruh,  ktorý  kniha  prezentuje  –  je  venovaná 
antickým  gréckym  a  rímskym  dejinám.  Pred  jadrom  publikácie,  samotnými  otázkami 
a odpoveďami, sa nachádza úvodná štúdia s názvom Výskum antických dejín na Slovensku. 
Na niekoľkých stranách (s. 8-16) tu sú zhrnuté dejiny  bádania  v oblasti,  o ktorej  si mnohí 
myslia,  že na Slovensku ani neexistuje,  tobôž  nie  jej výskum.  Jeden  z autorov  publikácie, 
Tomáš  Klokner,  na  tomto  mieste  opísal  začiatky  klasickej  filológie,  starovekých  dejín 
a klasickej  archeológie  na  Slovensku.  Vymenoval  najznámejších  pedagógov,  bádateľov 
a výskumníkov, ktorí  sa zaslúžili o rozvíjanie  týchto vedných  odborov, ako  napr. Miloslav 
Okál,  Vojtech  Ondrouch,  Július  Špaňár,  Karol  Rebro,  Peter  Blaho,  Peter  Kuklica,  Etela 
Šimovičová a mnohí iní. Pomerne veľký priestor vyčlenil aj obdobiu samostatnej Slovenskej 
republiky, pričom v závere konštatuje, že bádanie o starovekých dejinách zažíva v súčasnosti 
na Slovensku skromný vzostup.
2
Jadro  práce  tvorí  desať  kapitol.  Názvy  čitateľa  navigujú  pri  hľadaní  informácií 
v chronologickom členení publikácie. V každej kapitole sa nachádza niekoľko otázok – akoby 
samostatných  podkapitol,  ktoré  však  časovo  spadajú  do  danej  kapitoly.  Autori  uvádzajú, 
že cieľom  publikácie  nie  je  opakovanie  informácií,  na  ktoré  môžu  čitatelia  nájsť  ľahkú 
odpoveď v bežných encyklopedických a študijných príručkách, ale vzbudenie záujmu o ďalšie 
štúdium  uvoľnenou  formou  výkladu  a  výberom  tém,  ktoré  svojím  obsahom  vybočujú 
zo základného súboru vedomostí o antike. 
Prvá kapitola sa zaoberá svetom antického písomníctva a archeológie. Má zmiešaný 
grécko-rímsky okruh otázok. Čitatelia sa tu môžu napríklad dozvedieť, či Gréci poznali závet, 
alebo si prečítať  o literárnym ambíciách niektorých rímskych cisárov.  Kapitola obsahuje aj 
informáciu, ktorá narúša  mylnú  predstavu o  tom, že  nápis  na trenčianskej hradnej skale  je 
najstarším nápisom z územia Slovenska. 
1
REBENICH
Stefan. Antika: 101 nejdůležitejších otázek. (prel. J. Šmatlák) Velké Bílovice : TeMi CZ, 2007. 
2
Porovnaj KLOKNER, Tomáš. Antické dejiny na Slovensku v období rokov 2004 až 2011. In Štúdie k jubileu 
Jána  Kollára.  Historia  nova  5.  [online]  Bratislava  :  Stimul,  2012,  s.  196-205.  Dostupné  na  internete: 
<http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/ksd/Hino5.pdf> 
HISTORIA NOVA  6 
180
Nasledujúcich  päť  kapitol  obsahovo  a  chronologicky  napĺňa  obdobie  od  egejského 
po helenistické Grécko vrátane každodennej a duchovnej kultúry. Dočítame sa tu napríklad 
podrobnosti  o  bájnej  Atlantíde,  o  významných  mužoch  s  menom  Lykurgos  v  dejinách 
staroveku,  o  základných  typoch  vetrov  a  ich  význame  počas  veľkej  gréckej  kolonizácie, 
o paláci v Knósse a jeho tajomstvách alebo o armáde Seleukovcov. 
Ďalšie tri kapitoly  sa  venujú  otázkam z  rímskych  dejín. V  tejto časti názvy  kapitol 
naznačujú  širšiu  chronologickú  i  obsahovú  náplň  (napr.  siedma  kapitola  Kráľovský  Rím 
a obdobie formovania, rozkvetu a krízy republiky). S ohľadom na podrobnejšie spracovanie 
rímskych  dejín  na  našom  území  chronologický  rámec  nie  je  tak  hutne  rozpracovaný  ako 
pri gréckej časti. Na vyváženie tohto nedostatku autori ponúkajú o to zaujímavejšie problémy, 
napr.  otázku  ôsmich  rímskych  kráľov,  sprievodcu  po  Via  Appia  alebo  opisy  slávností 
niektorých  rímskych  sviatkov.  Posledná  kapitola  sa  geograficky  zameriava  na  oblasť 
Čiernomoria a jeho kultúrno-historický vývoj v antike. Čitatelia získajú informácie o hodnote 
čiernomorského  obilia,  existencii  Bosporského  kráľovstva  alebo  o  ľudským  ušiam 
nepríjemnom rituálnom obetovaní u národov pochádzajúcich z tejto oblasti. 
Po hlavnej časti publikácie nasledujú prílohy: Výber českej a slovenskej bibliografie 
antiky, Bibliografia vedeckého zborníka Graecolatina et Orientalia (1969 – 2009) a zoznam 
slovenských prekladov antických autorov použitých  v diele. Za prílohami sa nachádza ešte 
krátka  edičná  poznámka,  abstrakt  v  anglickom  jazyku,  zoznam  použitej  literatúry  a  úplne 
na záver  niekoľko  informácií  o  autoroch.  Zaujímavou  súčasťou  knihy  sú  rámčekmi 
zvýraznené  kratšie  texty,  ktoré  na  viacerých  miestach  dopĺňajú  základný  text  o  extra 
zaujímavosti ku konkrétnym témam. 
Stručne načrtnutá charakteristika recenzovaného diela môže u niekoho vyvolať dojem, 
že  ide  o  chronologické dejiny  starovekého Grécka  a  Ríma.  K  tomuto  faktu  môže  čitateľa 
navádzať pri prvom pohľade aj obsah práce, kde sú uvedené názvy hlavných desiatich kapitol, 
ale  nie  otázky,  ktoré  sa  v  kapitolách  nachádzajú.  Obsah  je  tak  na  jednej  strane  veľmi 
prehľadný,  na  druhej  strane  zároveň  zavádzajúci.  Vyššie  spomenutá  publikácia  Stefana 
Rebenicha  má  naopak  podrobný  obsah,  ktorý  však  pôsobí  menej  prehľadne.  Autor  vždy 
uvádza názov hlavnej kapitoly a potom otázky, ktoré sa v nej nachádzajú. V recenzovanom 
diele  funkciu  podrobného  obsahu  supluje  zoznam  otázok  na  začiatku  každej  kapitoly. 
Pri čítaní to v  konečnom  dôsledku pôsobí prehľadnejšie než podrobný  obsah  na tri strany, 
v ktorom sa čitateľ ľahko stratí. 
Úvodnú  kapitolu  hodnotíme  veľmi  kladne.  Poskytuje  čitateľom  stručný  a  jasný 
prehľad o stave výskumu starovekých dejín na Slovensku. V podstate ide o informácie, ktoré 
by sme v učebných osnovách klasických filológov, historikov i archeológov hľadali márne. 
Domnievame sa, že táto štúdia má potenciál, aby v budúcnosti prerástla do väčšieho projektu 
v rámci historiografického bádania. 
Kvalitu  jednotlivých  kapitol  zaručuje  nielen  samotná  erudícia  a  mená  odborníkov, 
ktorí  sú  pod  nimi  podpísaní,  ale  aj  použitie  množstva  prác  a prameňov  uvedených 
v rozsiahlom poznámkovom  aparáte.  Ten sa nachádza priamo v  texte  pod čiarou  a  svojím 
umiestnením poteší hlavne čitateľov, ktorí neradi listujú až na koniec knihy, aby si prečítali 
vysvetlenie  poznámky.  Odkazy  na  sekundárnu  literatúru  a  pramene  dosvedčujú  vysokú 
odbornosť  poskytovaných  informácií.  Na  niekoľkých  miestach  sa  však  stalo,  že  text 
poznámky  presiahol  rozsahom  hlavný  text  rozoberanej  témy.  V  tomto  momente  pomocná 
poznámka pôsobila pri čítaní textu rušivo. 
V  publikácii  sa  nachádza  množstvo  ilustračného  materiálu,  ktorý  môže  byť  veľmi 
nápomocný.  Pre  čitateľov,  ktorí  sa  aktívne  nevenujú  dejinám  staroveku,  dokážu  ilustrácie 
sprostredkovať oveľa jednoznačnejšiu informáciu ako písaný text. Okrem máp sa v publikácii 
nachádzajú aj perokresby starovekých miest, fotografie archeologických artefaktov, antických 
pamiatok  v  súčasnosti  či  numizmatického  materiálu.  Treba  podotknúť,  že  celý  ilustračný 
Documents you may be interested
Documents you may be interested