HISTORIA NOVA  6 
21
Medzi najvýznamnejšie misijné skupiny patrili: už spomínaný svätý Kolumbán Starší, ktorý 
v roku  563  odišiel  s 12  spoločníkmi  na  ostrov  Iona ležiaci  na  západnom  pobreží  Škótska, 
svätý  Mohonna  nazývaný  aj  Makarius  alebo  Mauricius,  ktorého  Kolumbán  Starší  vyslal 
k Piktom,  ďalej  svätý  Kolumbán  Mladší  s dvanástimi  bratmi  pôsobiacimi  od  roku  612 
na území  Franskej  ríše  (dnešné  Francúzsko,  Nemecko),  svätý  Kilián  s dvanástimi  druhmi 
vyvíjajúci od roku 680 apoštolskú činnosť vo Fransku, svätý Eloquius kristianizujúci od roku 
680  v Belgicku,  svätý  Rudbert alebo  Rupert  od  roku  700 s 12  mníchmi v Bavorsku, svätý 
Wilibrord od roku 692 vo Frízsku a svätý Forannan zdržujúci sa od roku 970 pri belgických 
hraniciach.
47
Pôsobenie írskych mníchov ako Kristových misionárov sa začalo v roku 563 misiou 
svätého Kolumbána Staršieho medzi keltskými Piktami v Škótsku, kedy bol založený kláštor 
Iona  ležiaci  na  skalnatom  ostrove  pri  západnom  pobreží  Škótska.  Z tohto  významného 
monastického centra potom Kolumbán Starší a jeho nasledovníci obrátili na vieru pohanských 
Piktov  a  v priebehu  niekoľkých  desaťročí  rozšírili  Kristovu  zvesť  aj  ďalej,  na  juh, 
do anglickej  Northumbrie.
48
Z Iony  vyslaný  biskup  Aidan  tu  v roku  635  založil  kláštor 
Lindisfarne. Z tohto ostrova  na východnom pobreží Aidanovi nasledovníci Finan a Colmán 
dokončili pokresťančovanie tejto oblasti.
49
Šírenie  kresťanstva  írskymi  mníchmi  pokračovalo  aj  ďalej,  do  Mercie  v strede 
Anglicka  a do  Essexu,  medzi  východných  Sasov,  no  v tejto  dobe  prišli  Íri  do  konfliktu 
s prívržencami  „rímskej“  misie  vyslanej  do  Anglicka  pápežom  Gregorom  Veľkým. 
Benediktínsky  mních  Augustín  tu  založil  cirkevné  stredisko  v Kente  a rímski  misionári 
vzápätí  obvinili  Írov  zo  zavádzania  nesprávnych  zvyklostí  do  kresťanskej  praxe.  Išlo 
predovšetkým  o otázku  odlišného  výpočtu  termínu  Veľkej  Noci.  Konflikt  vyvrcholil 
na synode vo Whitby v roku 664. Prevahu na nej získala „rímska“ strana, ktorá aj s pomocou 
svetskej  moci  (Oswiu,  kráľ  Northumbrie  sa  priklonil  k  „rímskym“  misionárom)  dosiahla, 
že vplyv a pôsobenie írskych mníchov v Anglicku sa ukončilo. Írski misionári boli z krajiny 
vytlačení a sústredili sa na činnosť na európskej pevnine.
50
Najstaršou kláštornou fundáciou na kontinente je Säckingen v Bádensku založený už 
koncom  5.  storočia svätým  Fridolínom, ktorý  podľa  všetkého  založil  aj  kláštor  v Kostnici 
47
SCHAFF, Philip. History of the Christian Church. Volume IV: Medieval Christianity. A.D. 570-1073. 1882, 
s. 59-60. [online] Dostupné na intenete: <http://www.ccel.org/ccel/schaff/hcc4.i.ii.x.html> 
48
KENNEY, ref. 2, s. 224. 
49
BULLOUGH, A. Donald. The Missions to the English and Picts and their Heritage (to c. 800). In LÖWE, 
ref. 4, s. 80-98. 
50
O priebehu kresťanskej misie medzi Piktami informuje Adamnán vo svojom živote svätého Kolumbu a Beda 
Ctihodný v Cirkevných dejinách anglického národa. 
Pdf to ppt converter - software Library cloud:C# Create PDF from PowerPoint Library to convert pptx, ppt to PDF in C#.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF
Online C# Tutorial for Creating PDF from Microsoft PowerPoint Presentation
www.rasteredge.com
Pdf to ppt converter - software Library cloud:VB.NET Create PDF from PowerPoint Library to convert pptx, ppt to PDF in vb.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF
VB.NET Tutorial for Export PDF file from Microsoft Office PowerPoint
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
22
(Konstanz).
51
Avšak  až  o storočie  neskôr  sa  kristianizačná  aktivita  zintenzívnila  v osobe 
svätého Kolumbána Mladšieho, ktorý v roku 591 so svojimi druhmi začal kresťanskú misiu 
na  území  Franskej  ríše.
52
Burgundský  kráľ  Guntram  mu  poskytol  miesto  na  život 
v rozpadnutej rímskej pevnosti Annegray v pustatine pohoria Vogézy (dištrikt Haute-Saône), 
kde tento svätec založil prvý kláštor. Jeho príkladný život k nemu priviedol čoskoro mnohých 
nasledovníkov, takže sa musel poobzerať po vhodnejšom mieste na ich usadenie. Vybral si 
lokalitu vzdialenú asi 13 kilometrov na východ, rímsku pevnosť Luxovium, na ktorej troskách 
postavil so svojimi spoločníkmi slávny kláštor Luxeuil. Ani ten však nestačil pojať všetkých 
potenciálnych adeptov mníšskeho života. Kolumbán Mladší dal preto postaviť tretí kláštor asi 
6 kilometrov na severozápad odtiaľ zvaný Fontaines.
53
Pôsobenie  írskych  mníchov  na  území  Franskej  ríše  so  sebou  prinieslo  aj  nedôveru 
a závisť  domáceho  kléru.  Franskí  duchovní  útočili  na  Kolumbána  Mladšieho  z rôznych 
dôvodov,
54
no  hlavne  kvôli  tomu,  že  sa  pridržiaval  írskeho  počítania  Veľkej  Noci. 
Na synodách  zvolaných  franským  duchovenstvom  si  biskupi  presadili  úplnú  právomoc 
nad opátmi  na  území  ich  diecézy  a odmietli  írsky  výpočet  Veľkej  Noci  ako  nesprávny 
a nekánonický. Kolumbán Mladší stratil aj podporu svojho svetského patróna, takže sa musel 
presunúť  na  iné  miesto.  Po  dlhšom  putovaní  územím  Galie,  počas  ktorého  sa  dostal  aj 
na územie dnešného Švajčiarska, prešiel v roku 612 cez Alpy do severného Talianska, kde ho 
prijal longobardský kráľ Agilulf. Ako útočisko mu poskytol kus zeme na úpätí Apenín medzi 
Milánom  a Janovom pri  rieke  Trebii.  Tu Kolumbán  Mladší  založil známy  kláštor  Bobbio. 
Spomienkou na jeho pobyt v tomto kraji nesie dodnes mestečko San Colombano, kde sa vraj 
podľa tradície zastavil a kázal ľuďom Božie slovo.
55
51
V poslednej  dobe  sa  však  jeho  írsky  pôvod  –  už  aj  kvôli  jeho  nemeckému  menu  –  spochybňuje.  Pozri: 
MÜLLER, Wolfgang. Der Anteil der Iren an der Christianisierung der Alemannen. In LÖWE, ref. 4, s. 336-337. 
52
Poznatky  o jeho živote nám  sprostredkoval  mních  Jonáš  z talianskej  osady Susa autor životopisného diela 
„Vita Columbani“, ktorý pôsobil v kláštore Bobbio založenom Kolumbánom. 
53
SCHÄFERDIEK, Knut. Columbans Wirken im Frankenreich (591-612). In LÖWE, ref. 4, s. 177. 
54
Vážnym  dôvodom  na  konflikt  medzi  írskymi  misionármi  a katolíckou  hierarchiou  Franskej  ríše  bolo 
pôsobenie množstva potulných írskych kňazov a biskupov („episcopi vagantes“) vykonávajúcich svoju činnosť 
bez akejkoľvek kontroly a podriadenosti. V Írsku bolo zvykom, že biskupi vykonávali svoje funkcie bez toho, 
aby boli zaradení do cirkevnej organizácie a spravovali zverenú diecézu, ale v „diecéznej“ cirkvi na kontinente 
bola takáto prax anomáliou. KENNEY, ref. 2, s. 518. Predmetom kritiky bola aj osobitá íska prax vysluhovania 
niektorých sviatostí,  napríklad krstu. Íri totiž obyčajne krstili obyčajnou, nepožehnanou  vodou,  čo sa  priečilo 
cirkevnej praxi na kontinente. Týmto problémom sa zaoberala aj synoda na brehoch Dunaja v roku 796, podľa 
ktorej  nevzdelaní  duchovní  (clerici  illiterati)  pôsobiaci  ako  misionári  krajiny  Avarov  i Slovanov  krstili 
namáčaním do  vody bez Vyznania viery a vyhlásenia,  že  to robia v mene svätej Trojice. Týmito  klerikmi by 
mohli  byť  íroškótski  misionári,  čo  je  jeden  z nepriamych  dokladov  o ich  prítomnosti  i na  našom  území. 
RATKOŠ, Peter. Kristianizácia Veľkej Moravy pred misiou Cyrila a Metoda. In Historický časopis, 1971, roč. 
19, č. 1, s. 74. 
55
KENNEY, ref. 2, s. 188. 
software Library cloud:Online Convert PowerPoint to PDF file. Best free online export
Online Powerpoint to PDF Converter. Download Free Trial. Convert a PPTX/PPT File to PDF. Just upload your file by clicking on the blue
www.rasteredge.com
software Library cloud:C# PDF Convert: How to Convert MS PPT to Adobe PDF Document
Our XDoc.Converter for .NET can help you to easily achieve high performance PDF conversion from Microsoft PowerPoint (.ppt and .pptx).
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
23
V Kolumbánovom (Ml.) diele pokračovali aj jeho žiaci. Svätý Gál pôsobil na území 
dnešného Švajčiarska, svätý Deicolus z Lure v Burgundsku, svätý Valér z Leucone v Pikardii. 
Svätý  Gál  ako Kolumbánov (Ml.) nasledovník kázal  Božie  slovo  na  území Suébov 
a Alamanov (Švábov), resp. vo Švajčiarsku, v okolí Zürišského jazera a jazera Kostnica (nem. 
Konstanz).  Podľa  svedectva  Gálovho  životopisu  dal  tento  svätec  v osade  Tuggen  vypáliť 
pohanskú  svätyňu  a zahodil  obraz  pohanských  bohov  do  Zürišského  jazera.  K podobnému 
opatreniu pristúpil aj v osade Bregenz, ktorej kostol bol znesvätený pohanskými obrazmi. Gál 
ich  dal  zničiť  a odhodiť  do  Kostnického  jazera.
56
V horskej  pustatine  pri  Steinachu  si 
vybudoval pustovňu, na mieste ktorej bol po jeho smrti vybudovaný kláštor zasvätený jeho 
menu: Sankt Gallen. Kláštor v Sankt Gallene však nebol írskym kláštorom, hoci v tamojšej 
mníšskej komunite boli početne zastúpení aj Íri.
57
V severozápadnej  časti  Franskej  ríše,  na  území  dnešného  severného  Francúzska 
(v Pikardii),  Flámsku  a v Belgicku  sa  írska  misia  uskutočňovala  od  začiatku  7.  storočia 
v osobe  spomínaného  Kolumbánovho  (Ml.)  nasledovníka  Valéra  z Leucone,  ďalej 
prostredníctvom  mníchov  Caidoca,  Fricora  a ich  žiaka  Riquiera,  potom  svätých  Eloquia 
a Amanda, ktorý bol síce pôvodom z Akvitánie, no pripojil sa k írskemu mníšstvu a napokon 
svätého Fursu, zakladateľa kolónie írskych mníchov v Péronne („Perrona Scottorum“), ktorá 
sa  stala  centrom  vyžarovania  írskeho  vplyvu  v týchto  končinách,  a jeho  brata  Foillana 
fundátora  kláštora  vo  Fosses  pri  Namure  vystupujúceho  v dokladoch  ako  „monasterium 
Scottorum“.
58
Pôsobenie  írskych  misionárov  zasiahlo  aj  oblasť  Franska.  Kresťanstvo  sa  tu  síce 
rozširovalo už skôr, nemalo však pevné korene, preto prítomnosť írskych duchovných a ich 
kristianizačná  aktivita  bola  opodstatnená.  Dokazuje  to  príbeh  svätého  Kiliána,  ktorý  sem 
prišiel z Írska so svojimi 12 druhmi koncom 7. storočia.
59
Dostal sa do oblasti Würzburgu, 
kde začal s povolením pápeža obracať pohanských Frankov na vieru. V tejto svojej činnosti 
bol  pomerne  úspešný,  podarilo  sa  mu  pokrstiť  aj  celú  kniežaciu  rodinu.  Čoskoro  sa  však 
dostal do konfliktu s kniežaťom Gozbertom, ktorého kritizoval pre jeho manželstvo s vdovou 
po vlastnom bratovi. Gozbert dal kvôli tomu Kiliána spolu s jeho druhmi zavraždiť. Na hrobe 
mučeníkov  sa  čoskoro  začali  diať  zázraky,  vďaka  čomu  sa  z tohto  miesta  stalo  cirkevné 
56
Podrobnosti o živote a skutkoch svätého Gála nám prinášajú jeho tri životopisy. Pozri Vita Galii confessoris 
triplex. In KRUSCH,  Bruno.  (ed.)  Monumenta  Germaniae  Historica.  Scriptores  rerum  Merowingicarum IV. 
(Passiones vitaeque sanctorum aevi Merovingici). Hannoverae – Lipsiae, 1902, s. 251-256, 256-280, 280-337. 
57
MÜLLER, ref. 51, s. 340. 
58
KENNEY, ref. 2, s. 500-510. 
59
Príbeh  mučeníckej  smrti  svätého  Kiliána  pozri:  Passio  Kiliani  martyris  Wirziburgensis.  In  LEVISON, 
Wilhelm. (ed.). Monumenta Germaniae Historica. Scriptores rerum Merowingicarum V. Hannoverae et Lipsiae, 
1910, s. 711-728. 
software Library cloud:How to C#: Convert PDF, Excel, PPT to Word
How to for XImage. All Formats. XDoc.HTML5 Viewer. XDoc.Windows Viewer. XDoc.Converter. View & Process. XImage.Raster. How to C#: Convert PDF, Excel, PPT to Word
www.rasteredge.com
software Library cloud:VB.NET PowerPoint: Convert PowerPoint to BMP Image with VB PPT
NET PPT document converter allows for PowerPoint conversion to both images and documents, like rendering PowerPoint to BMP, GIF, PNG, TIFF, JPEG, SVG or PDF.
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
24
centrum – sídlo biskupstva.
60
Pôsobenie Írov na území južného Nemecka zanechalo dodnes 
svoju stopu v slovnej zásobe. Nemecký  pozdrav používaný v tejto oblasti  „Grüß Gott“ má 
zrejme svoje korene v írskych kláštoroch, kde sa mnísi zdravili pozdravom: go mbeannaighe 
Dia dhuit („Nech Ťa Boh žehná“).
61
Prítomnosť  írskych  mníchov  na  území  Bavorska  už  v 7.  storočí  dokazujú  okrem 
viacerých  náznakov  –  ako  sú  napríklad  špecifické  patrocíniá  rozšírené  v Írsku  (sv.  Peter, 
sv. Salvátor),  úcta  k  svätým  a pod.  –  aj  písomné  pramene.  Kolumbánov  (Ml.)  životopisec 
Jonáš  spomína,  že  dvaja  Kolumbánovi  žiaci,  mnísi  z kláštora  Luxeuil,  Agilus  a Eustasius, 
napĺňajúc odkaz ich učiteľa, šírili v týchto krajoch kresťanstvo.
62
Írskeho pôvodu bol zaiste 
salzburský biskup Virgil a podľa všetkého aj biskup Rupert. Mnísi írskeho pôvodu pôsobili 
v 8.  storočí  v bavorských  kláštoroch  Chiemsee  a Tegernsee.  Doklady  írskych  vplyvov 
prejavujúcich  sa  v pisárskej  škole  svätého  Emeráma  v Rezne  (nem.  Regensburg)  vedú 
k teóriám o prítomnosti írskej mníšskej komunity i v samotnom sídle bavorských vojvodov. 
Írski duchovní pôsobiaci v Bavorsku sa zaslúžili o ďalšie rozšírenie kresťanstva na východe 
a juhovýchode vojvodstva a rovnako tak medzi slovanskými kmeňmi žijúcimi v tejto oblasti 
alebo pohanskými Avarmi.
63
Kláštory, ktoré vznikli v priebehu misií írskych kristianizátorov na viacerých miestach 
západnej Európy a ktoré sa vo svojom živote riadili regulou svätého Kolumbána Mladšieho 
však čoskoro prešli na  pravidlá  mníšskeho života  ustanovené svätým  Benediktom. Viaceré 
z týchto  kláštorov  prijali  benediktínsku  regulu  hneď  pri  svojom  založení.  Koncom 
11. storočia  vzniklo  na  území  Nemecka  niekoľko  kláštorov  určených  výlučne  pre  írskych 
mníchov (nem. Schottenklöster). Okolo roku 1072 založil Marianus Scotus (írs. Muiredach) 
v Rezne  írsky  kláštor  svätého  Petra  známy  ako  Weih-Sanct-Peter.  Jeho  krajania  vzápätí 
nasledovali  tento  príklad  a pokračovali  v zakladacej  aktivite.  V priebehu  storočia  vznikli 
ďalšie  kláštory:  svätého  Jakuba  v Rezne  (1090),  s rovnakým  zasvätením  vo  Würzburgu 
(1134), svätého Egida v Norimbergu (1140), svätého Jakuba v Kostnici (1142), Panny Márie 
vo Viedni (1155), svätého Mikuláša v Memmingene (1168), svätého Kríža v Eichstätte (1183) 
a priorstvo  v Kelheime  (1231).  Tieto  kláštory  vytvorili  osobitnú  kongregáciu  ustanovenú 
pápežom Inocentom III. v roku 1215, na čele ktorej stál opát kláštora sv. Jakuba v Rezne ako 
60
WENDEHORST, A. Die Iren und die Christianisierung Mainfrankens. In LÖWE, ref. 4, s. 319-321. 
61
Tamže, s. 325. 
62
„Eusthasius  ...  magistri  praeceptum  implere  parat,  ut  gentes  quae  vicinae  erant  fidei  pabulo  aleretur  ... 
ad Boias, qui nunc Baioarii vocantur, tendit ... plurimos eorum ad fidem convertit.“ IONAS, ref. 45, s. 243-244. 
63
KOLLER, Heinrich. Die Iren und Christianisierung der Baiern. In LÖWE, ref. 4, s. 365. 
software Library cloud:How to C#: Convert Word, Excel and PPT to PDF
All Formats. XDoc.HTML5 Viewer. XDoc.Windows Viewer. XDoc.Converter. View & Process. XImage.Raster. Adobe PDF. How to C#: Convert Word, Excel and PPT to PDF.
www.rasteredge.com
software Library cloud:VB.NET PowerPoint: Process & Manipulate PPT (.pptx) Slide(s)
VB.NET PowerPoint processing control add-on can do PPT creating, loading We are dedicated to provide powerful & profession imaging controls, PDF document, image
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
25
generál.  Írske  kláštory  v Nemecku  však  postupom  času  z rôznych  dôvodov  upadali  a boli 
prevzaté Nemcami.
64
Koniec  írskeho  monasticizmu  na  smaragdovom  ostrove  nastal  v 12.  storočí 
po normanskej  expanzii  do  Írska.  Toto  územie  sa  stalo  súčasťou  Anglicka  a to  začalo 
presadzovať reformy aj v cirkevnej oblasti. Čoraz častejšie sa začali ozývať hlasy, ktoré túžili 
po reforme írskej cirkvi. Najmä  Gerald  z Walesu sa sťažoval  na kláštorný úpadok írskych 
kláštorov.  V roku  1142  prišla  do  Írska  rehoľa  cistercitov  a to  bol  začiatok  konca  írskeho 
monasticizmu. 
Reformné snahy írskej cirkvi sa docielili presadením kontinentálneho monasticizmu. 
Definitívny  zánik  írskeho  monasticizmu  nastal  po  dvoch  cirkevných  synodách  v polovici 
12. storočia – v Ráith Bresaile v roku 1111 a v Kellse v roku 1152, kedy sa v Írsku presadilo 
diecézne  zriadenie  podľa  rímskeho  vzoru.  Írsky  monasticizmus,  ktorý  organizoval  írsku 
cirkev od raného stredoveku, bezpodmienečne zanikol. 
Origins of Irish Monasticism and Christianisation Activities of Irish Monks 
Christian faith has been always typical for residents of the Emerald Isle. Even today, the Irish belong 
to nations  with the most developed religious sentiment. However, the origins of Christianity on this 
island  are,  paradoxically,  not  so  clear  and  obvious.  Because  of  its  insular  position,  Ireland  was 
predestined  for  different  development  in  comparison  with  the  European  continent,  not  only  in  the 
secular  sphere  but  especially  in  the  spiritual  sphere.  We  are  talking  about  the  so-called  Irish 
monasticism  whose  formation  is  associated  with  the  name  of  the  greatest  Irish  saint,  St.  Patrick. 
Monasticism  is  a  term  for  monastic  movement  whose  members  live  in  a  hermitical  way  and  this 
lifestyle consists mainly of prayers and work. This paper  consists of two parts.  In the first part, the 
attention  is  drawn  to  the  origins  of  the  Irish  monasticism,  its  typical  features  and  differences  from 
monkhood in the  continent. Except for St. Patrick, we also focus on some other great Irish saints of 
that period. The second part is aimed at Irish missions directed at the territory of Scotland and England 
and at the European continent, which was spiritually decimated after the migration of pagan nations. 
By means of monastery establishment and christianisation,  Irish and Scottish monks sought to uplift 
Europe spiritually. 
Keywords: Ireland, Irish monasticism, St. Patrick, Irish saints, particularities of the Irish monkhood, 
Irish missions, 1
st
(390) – 12
th
century 
http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova 
SOFKOVÁ, Jana. Začiatky írskeho monasticizmu a kristianizačná činnosť írskych mníchov. In Štúdie 
o dejinách. Historia nova 6. [online] Bratislava : Stimul, 2013, s. 11-25. Dostupné na internete: 
<http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/ksd/Hino6.pdf> 
64
KENNEY, ref. 2, s.617-618. 
software Library cloud:VB.NET PowerPoint: Use .NET Converter to Convert PPT to Raster
VB.NET PPT to raster images converter very well. Check PPT to PNG image converting sample code in VB powerful & profession imaging controls, PDF document, image
www.rasteredge.com
software Library cloud:VB.NET PowerPoint: Convert & Render PPT into PDF Document
VB.NET PowerPoint - Render PPT to PDF in VB.NET. What VB.NET demo code can I use for fast PPT (.pptx) to PDF conversion in .NET class application?
www.rasteredge.com
HISTORIA NOVA  6 
26
Počiatky vlády Anjouovcov v Uhorsku 
Vladimír Vlasko 
Ak  chceme  v  dostatočnej  miere  objasniť  okolnosti  príchodu  a  etablovania  sa 
Anjouovcov  v  Uhorskom  kráľovstve  ako  panovníckeho  rodu,  treba  si  uvedomiť  závažnú 
skutočnosť,  že  ich  nároky  sa  nezačínajú  smrťou  Ondreja  III.  ako  posledného  mužského 
potomka  arpádovského  rodu,  ale siahajú  takmer  štyri  desaťročia  hlbšie  do  minulosti.  Prvé 
anjouovské  plány, od  ktorých sa neskôr  odvíjali všetky  snahy na získanie  vplyvu  v oblasti 
stredoeurópskeho  regiónu,  sa  zrodili  na  slnečnej  Sicílii.  Základným  podkladom  pre  ich 
úspešné naplnenie, bola uhorsko-anjouovská zmluva, uzavretá ešte v roku 1269, v čase keď 
stál  na  čele  Neapolského  kráľovstva  Karol  I.  Tento  ambiciózny  panovník  sa  všemožne 
usiloval  rozšíriť si  svoj mocenský  rádius  ďalekosiahlymi plánmi  uberajúcimi  sa  zo  špičky 
apeninskej  čižmy  smerom  do  strednej  a  juhovýchodnej  Európy.  Karol  I.  Sicílsky  ako 
zakladateľ  neapolskej  vetvy  anjouovskej  dynastie  bol  kľúčovou  postavou,  ktorá  stála 
pri samom zrode týchto veľkolepých plánov a ktorá položila základy zahraničnej dynastickej 
politiky,  na  základe ktorej  si  mohli  budúce  pokolenia  neapolských Anjouovcov  nárokovať 
svoje  nástupníctvo  v Uhorskom  kráľovstve.  Po  zdôraznení  tejto  skutočnosti  považujeme 
za nevyhnutné  objasniť  aj  samotné  pohnútky,  ktoré ho  viedli k uplatňovaniu tejto politiky. 
K tomu je však potrebné načrieť ešte hlbšie do minulosti. Zmyslom tejto štúdie však nie je 
vyratúvanie  všetkých  faktov  o  genealógii  Anjouovského  rodu  od  svojich  počiatkov,
1
ale vystihnutie toho podstatného, čo priamo kreovalo a ovplyvňovalo jeho úsilie o rozšírenie 
svojej domény z rodného  Francúzska ďalej  na juh. Aktivity  Karolovej  mocenskej expanzie 
možno  rozdeliť  do  troch  rovín  –  politicko-diplomatickej,  sobášnej  a  vojenskej.  Naša 
pozornosť sa bude zameriavať predovšetkým  na tie, ktoré sa týkali zápasu pápežskej kúrie 
s hohenštaufovskou dynastiou o Sicílske kráľovstvo. Anjouovská Sicília zohrala o niekoľko 
rokov neskôr významnú úlohu  akéhosi  nástupného  priestoru  k ďalšej expanzii Anjouovcov 
smerom do strednej a juhovýchodnej Európy. 
Karol, gróf z Anjou a Provence bol najmladším synom francúzskeho kráľa Ľudovíta 
VIII.
2
Doménu  Anjou
3
získal  Karol  až  neskôr,  po  smrti  svojho  staršieho  brata  Jána.
4
1
Celistvý vývoj rodu obsahuje geneaologická práca: WERTNER, Moriz. Anjou. Genealogische Skizze. Wien : 
Herald. Ges. Adler, 1884. 
2
Ľudovít  VIII.  mal spolu  s  Blankou Kastílskou päť  synov:  neskorší  kráľ Ľudovít  IX.  Svätý  (1214  –  1270), 
Róbert,  gróf  z Artois  (1216  –  1250),  Alfonz,  gróf  z Poitiers  a Toulouse  (1220  –  1271),  Ján,  gróf  z Anjou 
(†1232), Karol, gróf z Anjou a Provence (1227 – 1285 [pohrobok]). EHLERS, Joachim – MÜLLER, Heribert – 
SCHNEIDMÜLLER,  Bernd.  Francouzští  králové  v období  středověku.  (Prel.  Milan  Churaň  a  Jiří  Ohlídal) 
Praha : Argo, 2003, s. 169. 
HISTORIA NOVA  6 
27
Pre lepšie  pochopenie  pomerov,  za  ktorých  bol  Karol  dosadený  pápežskou  kúriou 
do Sicílskeho kráľovstva, považujeme za potrebné priblížiť udalosti a rozhodnutia, ktoré padli 
v  tom  i v uplynulom  čase  vo  Francúzsku  a  v  pápežskom  štáte.  Vzťahy  Karolovho  brata, 
francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. k pápežstvu boli v tomto období veľmi dobré. Súviselo to 
hlavne  so  snahou  kúrie  nájsť  podporu  proti  kacírom  v  Languedoku  a  získať  ochranu 
pred ctižiadostivými plánmi anglického kráľa. Ale pápežstvo potrebovalo francúzsku pomoc 
nielen v boji s kacírmi. V tej dobe sa stále hrozivejšie vyvíjali vzťahy s cisárom Fridrichom 
II.,  ktoré  boli  v  minulosti  už  veľakrát  napäté.
5
Pápež  Gregor  IX.,  ako  aj  jeho  nástupca 
Innocent  IV.  chceli  podlomiť  hohenštaufovské  postavenie  v  Sicílskom  kráľovstve 
a Rímskonemeckej ríši, odkiaľ bol stále viac ohrozovaný cirkevný štát a tým aj zvrchovanosť 
pápežskej moci. Ľudovít IX. sa usiloval udržiavať dobré vzťahy s obidvoma stranami, čo sa 
mu  pomerne  darilo.  V roku  1245 sa  však  spor  vyhrotil  do  krajnosti,  pretože  Innocent IV. 
prehlásil  na koncile  v  Lyone  cisára  za  zosadeného.  Bolo  pochopiteľné,  že  preto  ihneď 
prepukol  prudký  boj,  súvisiaci  s  cisárovou  i  pápežovou  snahou  získať  na  svoju  stranu 
francúzskeho kráľa. Ten sa však správal aj naďalej zdržanlivo. Vzhľadom na jeho neutralitu 
sa nám javí neskoršia politika kúrie, t. j. nahradenie hohenštaufského panstva na Sicílii vládou 
Anjouovcov, ako logický motivačný stimul, ktorým si chcel pápež získať podporu Ľudovíta. 
Nie  je  cieľom  tejto  štúdie  sa  ďalej  podrobnejšie  zapodievať  udalosťami  týkajúcimi  sa 
súperenia  viacerých  kráľovských  dynastií  vtedajšej  Európy,  ktoré  chceli  zasadnúť 
na uprázdnený  trón  Sicílsko-Neapolského  kráľovstva.
6
Je  však  potrebné  uviesť, 
že v tomto niekoľko rokov trvajúcom diplomatickom zápase zvíťazil Karol z Anjou, ktorý bol 
6. januára 1266 korunovaný v lateránskej bazilike za kráľa Sicílie.
7
3
Snahy o pripojenie grófstva Anjou ku Francúzskému kráľovstvu započal už v roku 1202 Karolov starý otec 
kráľ Filip II. August. Tento proces však doviedol do úspešného konca až Karolov otec Ľudovít VIII. v roku 
1214. EHLERS – MÜLLER – SCHNEIDMÜLLER, ref. 2, s. 154, 164. 
4
Podľa závetu Ľudovíta VIII. z roku 1225 bolo prerozdelenie korunných domén nasledovné: Artois pre Róberta 
(1237), Poitou pre Alfonza (1241) a Anjou s Maine pre Jána, zosnulého v roku 1232. Karol ju po ňom obdržal až 
v roku 1246. FERRO, Marc. Dějiny Francie. (prel. Jitka Matějů a Doubravka Olšáková) Praha : Lidové noviny, 
2006, s. 63. 
5
Základné príčiny rozporu, ktorý svojím polemickým násilím niekedy prevyšoval aj spor medzi Henrichom IV. 
 Gregorom  VII.,  nespočívali  iba  v  tradičných  názorových  rozdieloch  medzi  cisárstvom  a  pápežstvom, 
ale vyplývali  predovšetkým  z  pápežovej  povinnosti  brániť  duchovné  a  hierarchické  dedičstvo  ustanovené 
Inocentom III. ako aj zo snahy zabrániť prípadnému územnému obkľúčeniu rímskej cirkvi zo strany panovníka, 
ktorý okrem nemeckej a sicílskej koruny mal aj korunu cisársku a otvorene sa usiloval o kontrolu nad mestami 
v severnej Itálii. Politické  rozhodnutia  Fridricha II. ohrozovali princípy univerzálnej nezávislosti  a suverenity 
cirkvi.  Najmä  toto  znepokojovalo pápežstvo,  ktoré  sa  sofistikovanými  právnymi  a  sémantickými  elaborátmi 
snažilo vymedziť hranice moci Fridricha II. GALASSO, Giuseppe (ed.). Storia d’Italia. Vol. III. Il Mezzogiorno 
dai Bizantini a Federico II. Torino : Utet, 1983, s. 703-704. 
6
K tomu podrobnejšie pozri HERDE,  Peter.  Karl  I. von  Anjou. Stuttgart  – Berlin  – Köln – Mainz  :  Verlag 
W. Kohlhammer, 1979, s. 34-47. 
7
Tamže, s. 47. 
HISTORIA NOVA  6 
28
Po oboznámení sa s vývojom postupného šírenia anjouovského vplyvu, ktorý sa nám 
žiadalo  uviesť  najmä  z dôvodu  lepšieho  ozrejmenia  si  okolností,  za  ktorých  sa  Anjouovci 
dostávajú  do  oblasti  stredoeurópskeho  regiónu,  sa  budeme  venovať  ich  úsiliu  o získanie 
hegemónie aj v tejto časti Európy. Ako sme už vyššie spomenuli, dôležitá bola pre Karola I. 
najmä oblasť  Balkánu,  ktorý  predstavoval  „odrazový  mostík“ v pokračovaní  jeho výbojnej 
politiky  proti  obnovenému  Byzantskému  cisárstvu.
8
Okrem  predstavy  nadobudnutia 
územných ziskov v tejto časti Európy bola pre Karola nesmierne lákavá aj vízia ovládnutia 
Konštantínopola, ktorý bol významným miestom križovania obchodných ciest zásobujúcich 
Európu  orientálnym  tovarom  z  Blízkeho  i  Ďalekého  východu.  Zachovanie  vzájomného 
výmenného obchodu medzi obidvoma stranami bolo pre Karola strategicky dôležité: „... (My) 
Karol vydali  sme Vám v  nariadeniach  listinu, aby  ste  bez  našej osobitnej patentnej listiny 
nedovolili  žiadnym  ľudom,  aj  keby  mali  pri  sebe  listiny  našich  úradníkov,  vyplávať 
z kráľovstva  po  mori;  pretože  nebolo  naším  úmyslom  zakázať  vykonávať  našim  verným 
a oddaným  obchodníkom  ich  dovolené  obchody,  predovšetkým  keďže  z  toho  by  vyplývala 
nepriazeň  nášho  dvora,  nariaďujeme  Vašej  spoľahlivosti,  aby  za  neprotirečenia  tohto 
spôsobu (spomínaného) nariadenia, ste dovolili, že akékoľvek povolené tovary sú skrze týchže 
kupcov, chcejúcich po  mori  vykonávať  vyvážanie (tovarov) kam  budú chcieť z tejto strany 
kráľovstva,  pozdĺž  a  blízko  Pisy  až  do  zeme  Palaiologovcov  a  do  krajín  proti  nám 
rebelujúcich, vyvážané prostredníctvom nich z prístavov podliehajúcich pod Vašu právomoc, 
po dani zaplatenej a stanovenej zákonom stanoveným právom dvora pre tieto tovary. ... Dané 
vo  Fogii,  5.  apríla  1269“.
9
V  tomto  zápase  našiel  Karol  I.  cenného  spojenca  v  osobe 
uhorského kráľa Štefana V., ktorý sa taktiež nachádzal v nepriateľskom tábore voči cisárstvu. 
Vzájomným  spojenectvom  si  mali  jeden  druhému  dopomôcť  pri  naplnení  svojich  cieľov. 
Zavŕšením  anjouovských  snáh,  vyvíjajúcich  sa  v tomto  smere,  bola  uhorsko-anjouovská 
zmluva uzavretá v roku 1269. V slávnostnom dokumente sa deklaruje, že má byť dôsledným 
8
Pád  latinského  cisárstva  v roku  1261  považoval  Karol  z Anjou  za  vhodnú  príležitosť  na  preniknutie 
do východného  Stredomoria.  Právne  svoj  nárok  podoprel  dohodou  so  zosadeným  Balduinom  II.,  uzavretou 
za asistencie  Klementa  IV.  27.  mája  1267  v meste  Viterbo,  ktorá  predpokladala  znovudobytie  a následne 
rozdelenie cisárstva. Karol mal ovládnuť Moreu, Epeiros, Korfu a tretinu všetkých ďalších území, ktoré budú 
získané. DRŠKA, Václav – PICKOVÁ, Dana. Dějiny středověké Evropy. Praha : Skřivan, 2004, s. 272. 
9
„... Karolus ... litteras vobis dederimus in mandatis ut nullos homines exire de Regno per mare quantumcumque 
litteras nostrorum officialium portarent sine specialibus nostris patentibus litteris aliquatenus permittatis, tamen 
quia intentionis nostrae non exstitit interdicendi licentiam mercatoribus fidelibus et devotis nostris negotiationes 
eorum  licitas  exercendi,  praesertim  cum  ex  hoc  incommodum  nostrae  Curiae  resultaret,  fidelitati  vestrae 
praecipimus  quatenus  non  obstante  mandato  huiusmodi  merces  quaslibet  licitas  deferendi  per  mare 
per mercatores eosdem exercere volentes quo voluerint citra Regnum praeter apud Pisas et ad terram Paleologi 
nec non ad terras nostrorum rebellium, de portibus iurisdictionis vestrae soluto per eos debito et statuto iure 
Curiae pro eisdem  mercibus extrahi  permittatis. ...  Datum  Fogia  quinto  Aprilis.“  DEL GIUDICE,  Giuseppe 
(ed.). Codice diplomatico del Regno di Carlo I. e II. d’ Angio. Vol. 3. Napoli : Stabilimento Typogr. Michele 
d’Auria, 1902, s. 51-52, č. 21. 
HISTORIA NOVA  6 
29
naplnením  dohôd  a  zmlúv  trvalého  priateľstva  i  podpory  obidvoch  strán.  Zároveň  sa 
zúčastnené  stránky  dohodli,  že  si  budú  navzájom  poskytovať  radu,  pomoc  a  podporu 
v prípade vonkajšieho ohrozenia, a taktiež, že ani jedna zo strán neuzavre mier alebo prímerie 
s nepriateľom, bez rady a súhlasu druhého partnera.
10
Zo strany Karola I., išlo predovšetkým 
o preventívny krok, ktorým si hodlal zabezpečiť záruku, že v prípade konfliktu s obnoveným 
cisárstvom bude uhorský kráľ stáť na jeho strane a nezasiahne do boja o Balkánsky polostrov. 
Ako protislužbu mal Karol pomôcť Štefanovi pri presadzovaní svojich záujmov v Dalmácii. 
V roku  1270  došlo  v  zmysle  už  spomínanej  anjouovsko-uhorskej  dohody  k  dvojitému 
zasnúbeniu Karola, salernského princa (neskoršie Karola II. Krivého) syna Karola I. s dcérou 
uhorského kráľa Štefana V. Máriou
11
a Štefanovho syna Ladislava (neskoršie Ladislava IV. 
Kumánskeho)  s  Karolovou  dcérou  Izabelou.  Svadobné  zmluvy  vytvorili  právny  podklad 
pre nástupnícke právo Anjouovcov po Arpádovcoch. Na tomto príklade možno jasne vidieť, 
akú významnú  úlohu  zohrala  Karolova  sobášna politika
12
pri  jeho  územnom  expandovaní. 
10
„Karolus universis fidelibus ecclesiae per has patentes litteras omnibus volumus esse natura tam praesentibus 
quam  futuris  quod  nos  confidentes  de  prudentia  venerabilis  et  religiosi  viri,  Bernardi  abbatis  honorabilis 
monasterii  Casinensis  et  nobilis  baronis  Amelii  de  Curbano  et  magistri  Bernardi  de  Brulio  dilectorum 
familiarium,  consiliariorum  et  fidelium  nostrorum  et  plenam  fiduciam  optinentes,  facimus,  constituimus 
et ordinamus eos procuratores nostros et nuntios speciales ad tractandum faciendum et complendum ... pacta 
et conventiones  amicitiae  perfectae et  iuvaminis de  uno ad alium  cum magnifico  et  illustri  principe domino 
Stephano  dei  gratia  rege  Ungariae  duce  Transilvaniae  et  domino  Cumanorum  carissimo  amico  nostro  ... 
et eodem modo dictus dominus rex Ungariae teneatur nobis in omnibus et per omnia contra praedictos superius 
nominatos et alios inimicos nostros dare consilium, auxilium et iuvamen et eis facere vivam guerram bona fide, 
et non facere treugam, vel pacem vel guerram retroductam cum eis vel aliquo ipsorum absque nostro consilio 
et consensu,  dantes  dictis  procuratoribus  nostris  vel  duobus  ex  eis  plenariam  potestatem  faciendi  praedicta 
omnia et alia pertinentia ad praedicta cum ipso domino rege sicut ipsi domino regi et ipsis procuratoribus vel 
duobus ex eis videbitur expedire et iurandi in anima nostra praedicta attendere et servare sicut ipse rex iurabit 
eis recipientibus nostro nomine attendere et observare salva semper fide qua uterque tenentur sanctae Ecclesiae 
Romanae ...“. DEL GIUDICE, ref. 9, s. 136-138, č. 81. 
11
Samotnému  aktu  zasnúbenia  predchádzala  čulá  diplomatická  aktivita vyvíjaná  tak zo  strany neapolského, 
ako i uhorského kráľa: „... Universis Iustitiariis et officialibus ad quos litterae istae pervenerint. Cum venerabilis 
et discretus vir magister Listus nuntius et clericus regis Ungariae, pro magnis, expressis et arduis negotiis ipsius 
domini regis  Ungariae  ac  serenissimi  domini  regis Siciliae,  ad  ipsius  domini  regis  in  Siciliam  praesentiam 
accedat et ipsum decenti honore nos deceat honorare deputavimus ad adducendum eundem nuntium magistrum 
Raynerium de Florentia eiusdem domini regis Siciliae notarium et fidelem. ...“ Tamže, s. 239, č. 141. 
„Stephanus quintus, filius Belae quarti, successit patri in regnum et regnavit annis duobus genuitque filium 
Ladislaum et filiam Mariam, quae fuit data in matrimonium Carolo Claudo regi Siciliae, filio videlicet Caroli 
Magni, ex qua genuit Carolum Marcellum, qui quidem Carolus Marcellus genuit postea Carolum Parvum, quem 
postea Carolum Parvum Hungari vocaverunt ...“ GOMBOS, A. Franciscus (ed.). Catalogus fontium historiae 
Hungaricae  aevo  ducum  et  regum  ex  stirpe  Arpad  descendentium  ab  anno  Christi  DCCC  usque  ad  annum 
MCCCI. (Codex Knauzianus) II. Budapest : Academia litterarum de sancto Stephano rege, 1937 – 1938, s. 990. 
12
Podľa staršej historickej literatúry sa sobášna politika Anjouovcov neobmedzovala iba na územie Uhorska. 
Údajne ešte predtým, ako bola podpísaná zmluva s Arpádovcami z roku 1269, bol za asistencie pápežskej kúrie 
dojednávaný  aj  sobáš  s Přemyslovcami.  Pápež  Klemens  IV.  sa  usiloval  týmto  návrhom  sobáša  uviesť 
do príbuzenského  vzťahu  neapolského  princa  s  niektorou dcérou Přemyslovcov. Pápež  vo  svojich  sobášnych 
plánoch však  zašiel ešte ďalej,  keď uvažoval aj nad tým, že by  si už  ovdovený Karol I. zobral za  manželku 
brandenburskú neter českého  kráľa. Akékoľvek  rokovania  v tomto smere  však  narazili na  nedostatok  ochoty 
Přemysla II. ŠUSTA, Josef. Soumrak Přemyslovců a jejich dedičství. České dějiny II., 1. Praha : Jan Laichter, 
1935, s. 53. 
HISTORIA NOVA  6 
30
Z manželstva  Karola  II.  a Márie  sa  narodil  v roku  1271  syn  Karol  Martell  ako  prvé 
zo štrnástich detí.
13
Po  násilnej  smrti  uhorského  kráľa  Ladislava  IV.  sa  v  roku  1290  rozpútal  dlhý, 
niekoľko rokov trvajúci zápas Anjouovcov o uznanie svojich nástupníckych práv v Uhorskom 
kráľovstve.  Bola  to  práve  vyššie  uvedená  Mária  Uhorská,  sestra  Ladislava  IV., 
ktorá na základe  príbuznosti  s  nebohým  kráľom  vystúpila  ako  prvá  so  svojimi  nárokmi 
na uprázdnený uhorský trón v prospech syna Karola Martella. Oprávnenosť jej nárokov bola 
legitímna a právne podoprená uhorsko-anjouovskými zmluvami  podpísanými  v roku 1269. 
„Karol  II.  z  Božej  milosti  kráľ  Jeruzalema  (a)  Sicílie  ...  a  Mária  kráľovná  tých  istých 
kráľovstiev  a  Uhorska  ...  z  tej  istej  milosti  ...  ustanovujeme,  určujeme  a  menujeme  Vás 
všetkých  (vyslancami)  ...  do  krajín  nášho  kráľovstva  Uhorského,  na  žiadanie,  získanie 
a prijatie  sľubu  a  prísahy  vernosti  v  (našom)  mene  a  v  prospech  našej  strany  od  ľudí 
uvedeného nášho kráľovstva Uhorského ... . Samé kráľovstvo bolo rozumne  prisúdené nám 
ako najbližším v stupni príbuznosti, podľa toho, ako je tu plnšie obsiahnuté v (spísanej) listine 
vyhotovenej pod  našimi  pečaťami. Ak by sa,  pravda, dosiahlo,  že  preláti,  baróni,  šľachtici 
a iní z tohto uvedeného kráľovstva Vám vykonali sľub a prísahu vernosti v mene a v prospech 
našej strany, ako sú viazaní a majú povinnosť, veríme, že horlivosťou vzniknutej lásky, ktorú 
majú a očakáva sa, že tíže všetci ju majú k nám spomenutej kráľovnej, ktorá sme z priamej 
kráľovskej línie,  a Vám nariaďujeme,  zverujeme a  ukladáme,  aby  bolo  rovnako  postarané 
pokiaľ ide o riadenie, vládu a spravovanie uvedeného kráľovstva Uhorského, zaiste v našom 
mene  spravovania,  riadenia  a vládnutia  a v prospech  našej  strany  cez  nás  a týchže  alebo 
cez Karola (Martella), nášho prvorodeného, ktorý je v tých krajinách bližší (nástupca) ...“
14
Úspešné  realizovanie  anjouovských  nástupníckych  plánov  v  Uhorsku  sa  však  výrazne 
13
„Rex Carolus secundus habuit in uxorem Mariam, filiam regis Ungariae, quae postea patri successit in dicto 
regno Ungariae, et dictus rex habuit ex ea XIV filios, novem mares et quinque faeminas. Primus fuit Carolus 
Martellus  princeps Salernitanus et honoris Montis  S. Angeli dominus, qui  coronatus fuit  in regem Ungariae 
viventibus  patre  et  matre.  II.  –  Sanctus  Ludovicus  episcopus  Tholosanus.  III.  –  Dominus  Robertus  dux 
Calabriae. ...“ GOMBOS, ref. 11, s. 994. K tomu pozri aj WERTNER, ref. 1, s. 5. 
14
„Karolus secundus Dei gratia Rex Jerusalem, Siciliae ... et Maria eorundem regnorum et Ungariae regina ... 
eadem  gratia  ...  constituimus,  ordinamus  et  facimus,  vos  omnes  ...  ad  partes  regni  nostri  Ungariae, 
(ad) petendum,  requirendum  et  recipiendum  nomine  et  pro  parte  nostra  homagia  et  sacramenta  fidelitatis 
ab hominibus dicti regni nostri Ungariae ... . Regnum ipsum ad nos tanquam ad proximiorem in gradu nuper sit 
rationabiliter devolutum, prout in procuratoriis sub sigillis nostris inde confectis plenius continetur. Verum si 
contingat quod praelati, barones, nobiles et alii dicti regni huiusmodi homagia et fidelitatis sacramenta, vobis, 
nomine,  et  pro  parte  nostra praestent ut tenentur et debent quod  verisimiliter credimus  et  innate  dilectionis 
ardore,  quem  ipsi  omnes  ad  nos  praefatam  reginam,  quae  de  recta  sumus  regali  linea  habent  et  habere 
sperantur volumus vobisque committimus et mandamus ut in administratione, regimine et gubernatione praedicti 
regni Ungariae persistatis quousque per nos, aut Karolum primogenitum nostrum qui partibus illis vicinior est 
adpresens ...“. Regest listiny vydanej 21. septembra 1290. MINIERI, Riccio C. Genealogia di Carlo II. d’ Angiò 
Re di Napoli. In Archivio storico per le province Napoletane, roč. 8, 1883, fasc. 1, s. 22. 
Documents you may be interested
Documents you may be interested