asp.net mvc pdf viewer free : Convert pdf file to jpg online software Library dll windows asp.net web page web forms Hino611-part715

HISTORIA NOVA  6 
111
a rozhodne prípravou ku spoločnému zabezpečovaniu kresťanskej výchovy a kultúry, živlov to 
a ideálov našich otcov.
23
Uvedomoval si, že nejde o prvý krok, keďže o podobné zblíženia sa 
snažili Slováci aj v minulosti. Hrdličkov príspevok je zaujímavý z dvoch hľadísk. 
Akcentoval u neho najmä kresťanský segment ZM. Požadoval dokonca zblíženie 
slovenských a českých evanjelikov a podobne aj slovenských katolíkov s českými. 
Hrdličkovým heslom v premýšľaní bolo „nedeliť, ale spájať a spolu brániť.“ V knihe Kríza 
idealizmu ostro napádal materializmus, ktorý sa podľa neho stával vážnym nebezpečenstvom 
pre spoločnosť.
24
Hľadal akýsi liek, alebo obranu voči týmto údajným nástrahám 
pre spoločnosť. Kresťanstvo bral ako vhodný priestor, ktorý umožňuje ľudí spájať voči týmto 
neduhom.
25
Keď 16. októbra 1932 prišlo k ZM a on napísal do Cirkevných listov, že takéto 
zbližovanie je z kresťanskej roviny „chvályhodné a potešiteľné“, tak mohol nájsť spomínanú 
obranu práve v spolupráci Hlinku s Rázusom. Jeho pozitívne stanovisko k ZM je o to viac 
prekvapujúce, lebo sa angažoval v Republikánskej strane zemedelského a maloroľníckeho 
ľudu a bol funkcionárom družstva spadajúceho pod túto stranu. 
V jeho úvahách sa však nenachádza zmienka o autonomistickom segmente ZM. 
Napriek svojej politickej orientácii, patril k tým sympatizantom strany, ktorí mali aj výhrady 
k jej ideovému základu. Jeho publikácia Zásady družstevníctva totiž odhaľuje aj jeho postoj 
k samospráve. Síce ju úzko ponímal v zmysle družstevnej samosprávy, ale jeho názory dosť 
akcentovali myšlienky o vláde ľudu, ako opozitum voči autokracii, byrokracii, aristokracii 
a vláde úradníkov, ktorú často kritizovali aj autonomisti.
26
Dá sa preto predpokladať, 
že Hrdlička aj autonomistický segment ZM nielenže neodmietal, ale musel mať k nemu aj 
sympatie. Išiel by tým proti stanovám strany ku ktorej inklinoval a ktorá ZM razantne 
odmietala. Nesporným faktom totiž je, že Hrdlička sa ani náznakom nevyjadril kriticky 
k autonomistickej idei ZM, zatiaľ čo viacerí agrárnici tak robili. 
Jedným z prispievateľov bol aj sučiansky farár Vojtech Hruška. Pôsobil v prostredí, 
v ktorom mali agrárnici obstojné zastúpenie svojich sympatizantov. Zo Sučian pochádzal 
Milan Hodža a ako evanjelický farár tu pôsobil pred Hruškom Miloš Hodža (inklinujúci 
k agrárnikom). V prostredí, kde agrárnici mali voličské zázemie si ako farár nemohol dovoliť 
vyjadriť jednoznačne kladné stanovisko voči ZM. Na rozdiel od prof. Hrdličku sa tak Hruška 
staval k manifestu veľmi opatrne: „je to chúlostivá vec. [...] Je vítanou snahou, aspoň 
zo strany evanjelikov.“ V jeho článku veľmi rezonovala problematika postavenia väčšiny 
23
HRDLIČKA, Ľ. J. Reflexie na Rázusové časové poznámky I. In Cirkevné listy, roč. 46, 1932, č. 23, s. 502. 
24
HRDLIČKA, Ľ. J. Kríza idealizmu. Bratislava : Kostnícka jednota, 1931, s. 12-13. 
25
Tamže, s. 14. 
26
HRDLIČKA, Ľ. J. Zásady družstevníctva. Bratislava : Družstevné vydavateľstvo, 1935, s. 11. 
Change file from pdf to jpg on - Convert PDF to JPEG images in C#.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF project
How to convert PDF to JPEG using C#.NET PDF to JPEG conversion / converter library control SDK
.net pdf to jpg; convert pdf pictures to jpg
Change file from pdf to jpg on - VB.NET PDF Convert to Jpeg SDK: Convert PDF to JPEG images in vb.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF project
Online Tutorial for PDF to JPEG (JPG) Conversion in VB.NET Image Application
convert multiple pdf to jpg; change pdf to jpg format
HISTORIA NOVA  6 
112
a menšiny. Narážal tým na fakt, že mohutné zastúpenie katolíkov v tomto zjednocovacom 
procese nemusí, ale aj môže byť na škodu pre evanjelikov. Vítal vynaloženú snahu, 
ale „každá vec má dvoch nepriateľov.
27
Uviedol, že väčšina takmer vždy udáva tón, 
či diktuje menšine. Porovnal to napríklad ku vzájomnému postaveniu Maďarov a Slovákov 
v Uhorsku. Vysvetlil to v tom zmysle, že menšinoví Slováci iba ťažko reagovali 
na národnostnú politiku jednotlivých vlád v Uhorsku. Napriek tomu Nemci, Maďari a ďalší 
nevedeli, že aj menšina má svoj význam. Mnoho ráz sa stalo, že keď väčšina zničila menšinu, 
aj sebe vykopala hrob.“ 
Vyzdvihoval však na evanjelikoch okolo Rázusa, že ako menšina bojujú za akýsi vyšší 
ideál, oddanosť k predstavám, ktoré chceli aj za cenu veľkého risku docieliť. Hruška uviedol, 
že menšinoví evanjelici musia mať silu ducha, verný charakter a mravnú silu, aby dokázali 
katolíckej prevahe odolať. Hruška vnímal všetky pozitívne vyjadrenia katolíkov, ale uviedol 
jasne: „nie slová, ale... skutky čakáme!
28
Evanjelici si dobre uvedomovali, že slová Jozefa 
Tisu o tom, že slovenský evanjelik je mu bližší než český katolík, nie sú ničím viac než 
slovami. Preto aj Hruška čakal skôr na praktickú rovinu tohto spojenectva a na pozitívne 
výsledky. 
Z jeho slov bolo jasné, že ideu nadkonfesionálneho spojenectva postavil nad samotné 
obavy a ZM za určitých podmienok neodmietal. Vojtech Hruška neskôr začal inklinovať 
ku komunistom. Vo svojich pamätiach však uviedol, že v prvej polovici 30. rokov voči nim 
ešte neprejavoval bližšie sympatie. Skôr ich kritizoval a vystríhal pred „červeným 
nebezpečenstvom.“
29
ZM deklaroval i ako ochranu národa pred marxizmom, komunizmom, 
či socializmom, a preto mu nemohol prísť problematický, ale prijateľný a potrebný 
pre spoločnosť. 
ZM podrobil oveľa väčšej kritike senior Ján Miloslav Hodža z Modry. „Starý báťa 
Hodža mi nevie odpustiť, že som mu jeho článok scenzuroval“,
30
uviedol Šenšel Rázusovi 
na margo jeho veľkých antipatií k tomuto spojenectvu. Hodža sa nenechal zmiasť 
kresťanským segmentom ZM. Nepovažoval ho vôbec za obranu pred ateizmom 
a komunizmom – „horkýže k spoločnému boju za autonomiu Slovenska!!“ Bol presvedčený, 
že toto spojenectvo nemá význam, lebo „pre národ nedonáša nič zvláštne a pre cirkev našu 
skrýva veľké nebezpečie a preto ma naplňuje strachom a hrúzou.“ Na Hodžovej percepcii 
spolupráce je pozoruhodné, že jednotný postup katolíkov a evanjelikov nezavrhoval. 
27
HRUŠKA, Vojtech. Reflexie na Rázusove časové poznámky II. In Cirkevné listy, roč. 46, 1935, č. 23, s. 503. 
28
Tamže, s. 504. 
29
HRUŠKA, Vojtech. Moja cesta k ateizmu. Bratislava : Osveta, 1971, s. 24. 
30
Ref. 12. 
Online Convert Jpeg to PDF file. Best free online export Jpg image
You can drag and drop your JPG file in the box, and then start immediately to sort the files, try out some settings and then create the PDF files with the
change pdf to jpg on; batch convert pdf to jpg
Online Convert PDF to Jpeg images. Best free online PDF JPEG
Online PDF to JPEG Converter. Download Free Trial. Convert a PDF File to JPG. Drag and drop your PDF in the box above and we'll convert the files for you.
best pdf to jpg converter for; c# pdf to jpg
HISTORIA NOVA  6 
113
Odmietal ho len tak, ako ho deklaroval ZM. Jednotný postup bez autonómie považoval nielen 
za alternatívu, ale dokonca za povinnosť: „spolupráca katolíkov s evanjelikmi je možná 
v každej strane, v každej obci a aj v štáte aj bez podobných manifestov, áno ona je 
podmienkou pravého vlastenectva.“ 
Autonomistických katolíkov však označil za „odvekých nepriateľov“. Toto razantné 
označenie odôvodňoval rôznymi skúsenosťami s katolíkmi, či už jeho otca alebo jeho 
samého.
31
Hodža sa myšlienkovo vrátil aj do roku 1920, kedy on aj jeho syn Miloš 
uskutočňovali kroky proti ľavicovému hnutiu v ČSR. V tejto súvislosti uviedol, že sa tiež 
snažil utvoriť jednotný front s ľudákmi ako Martin Rázus. Rozdiel však tkvel v tom, 
že spoločným menovateľom nebol boj za autonómiu ako primárne deklaroval ZM, ale obrana 
voči socializmu a komunizmu.
32
Uviedol, že už vtedy si ľudáci kládli prehnané a nemožné 
podmienky spolupráce, v ktorých nachádzal údajný zámer urobiť celé Slovensko 
katolíckym.
33
Na základe týchto praktických skúseností bol presvedčený, že „autonómia 
slovenská neznamená slobodný vývoj národa, ale hegemoniu katolicizmu.“ 
Hodža nepriamo obvinil Šenšela, že ako redaktor Cirkevných listov – periodika 
nadstraníckeho a orientovaného na cirkevné záležitosti nadŕža Rázusovým zjednotiteľským 
aktivitám: „idú spolupracovať, k čomu aj manifest vydali, ktorý ačpráve je politického 
zabarvenia – vydaly aj naše C. L. Som zvedavý, že keby nejaké shromaždenie vydalo 
kontramanifest, či by ho C. L. uverejnili?“ 
Hodža si prirodzene všimol aj časť ZM, ktorá si dávala za cieľ brániť kresťanstvo 
na Slovensku. „Lenže je otázka, kto čo a koho drží za kresťana a kresťanstvo. Veď časť 
katolíkov vôbec nepovažuje evanjelikov za kresťanov.“ J. M. Hodža inklinoval k agrárnikom 
(jeho syn Miloš bol členom tejto strany) a aktívne hájil ich názory. Ak konfesionálny segment 
manifestu zaúčinkoval na Hrdličku a najmä Vojtecha Hrušku inklinujúceho tiež k agrárnikom, 
na Hodžu z uvedených dôvodov nezapôsobil vôbec. Oficiálne stanovisko agrárnikov mu bolo 
viac smerodajným, než obrana kresťanstva podľa ZM. Tento fakt dokazuje, že evanjelickí 
kňazi z agrárnej strany, alebo inklinujúci k nej, zastávali navzájom diametrálne iné stanoviská 
ZM
31
Spomínal napr. problémy s katolíkmi pri zakladaní spolku Tatrín a pri založení Matice slovenskej. HODŽA, J. 
M. Reflexie na Rázusove časové poznámky III. In Cirkevné listy, roč. 46, 1935, č. 24, s. 529. 
32
Tamže
33
Tamže, s. 530. 
JPG to PNG Converter | Convert JPEG to PNG, Convert PNG to JPG
image with adjusted width & height; Change image resolution JPEG image from local folders in "File" in toolbar JPEG to PNG Converter first; Load JPG images from
convert online pdf to jpg; convert pdf to jpg file
C# Image Convert: How to Convert Tiff Image to Jpeg, Png, Bmp, &
RasterEdge.XDoc.PDF.dll. How to change Tiff image to Bmp image in your C# program. This demo code convert TIFF file all pages to bmp images.
.pdf to .jpg converter online; .pdf to jpg converter online
HISTORIA NOVA  6 
114
Hodžov príspevok sa skutočne niesol v najostrejšom tóne: „moje posledné slovo je 
výstražné: kto pomáha autonómii Slovenska, pripravuje ev. cirkvi hrob. Kto chceš byť 
hrobárom svojej cirkvi, ta sa do „spoločnej práce“ chystanej Hlinkom-Rázusom.
34
Celá záležitosť v Hodžovi veľmi rezonovala. Veľmi obšírne sa o pakte zmienil aj 
v dvoch listoch, ktoré zaslal Šenšelovi po uverejnení svojich poznámok. Napriek tomu, že sa 
mu nepáčilo „ostrihanie skriptúr“, „u mňa je hlavné aby naši mladí neskúsení zpoznali figle 
jezuitské, ktoré panujú aj v ľudovej strane, ktorá nebojuje za autonomiu Slovenska že by ňou 
prospela ľudu, ale aby sebe zabezpečila panstvo aj nad hrstkou evanjelikov.“
35
Konštatovanie 
o panstve nad evanjelikmi plne korešponduje s jeho verejným prehlásením o hrobárstve 
evanjelickej cirkvi. Hodža sa snažil vysvetliť svoje ostré slová v poznámkach Šenšelovi v tom 
zmysle, že „aj červíček sa bráni keď ho silná noha pritisne a my čo sme aj tej mienky že Pán 
svojej cirkvi zahynúť nedá, nesmieme nástrahy mocnejšieho bez obrany trpieť. Nástrahy 
jezuitských pracovníkov sú ohromné.
36
Hodžovo antagonické označovanie ľudákov 
za jezuitov iba odzrkadľuje jeho veľmi opatrný prístup k tejto časti katolíkov. 
V druhom liste Šenšelovi rozvinul svoje tézy o jeho bližších sympatiách 
k nekonfliktným ateistom než k ľudáckym katolíkom: „ani tí bezviznani nedržím za slušné 
opovrhovať kým ovocie jeho činnosti neprotiví sa zákonom božím – čestnosti a charakternosti. 
A ja vidím veľký rozdiel v tomto ohľade medzi Čechom a Slovákom. Tisovi je milší evanjelik 
Slovák ako katolík Čech, lebo Čech otvorene povie že on veru praktiky jezuitské neuznáva.
37
Podobne ako Vojtech Hruška aj Hodža apeloval, aby evanjelici ostali v strehu pred Tisovými 
tvrdeniami, lebo inak hrozí, že „Slovák pomätený tými mnohými querulantskými frázami, dá 
sa ľahko vohnať do tábora irredenty. Kto ale chcel by zpoznať tú ohromnú lásku dr. Tisovu 
voči slovenským evanjelikom nech nelutuje osobne sa presvedčiť na mieste jeho pôsobenia.“ 
Hodža pri kritike Tisa sa dotýkal jeho farárskeho pôsobenia v Bánovciach.
38
Aj Šenšelovi uviedol Hodža to isté o kopaní hrobu evanjelikom ak podporujú 
ustanovenia ZM, pričom dodal, že „povedomý evanjelik ani za mysu šošovice ani za slávu 
a lesk svetskú nepôjde s nimi kým ale s katolíkmi ako takými v bratskej shode pracovať bude 
na rozvoji obce, štátu a zvlášť kráľovstva b. toho kráľovstva pokoja a lásky a to aj bez 
zbytočných manifestácií.
39
Tým tvrdením uviedol svoje rozvinuté tézy, ktoré boli aj 
34
HODŽA, ref. 31, s. 530. 
35
List Jána Miloslava Hodžu Ľ. Šenšelovi z 13. novembra 1932. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 1. škat., 
32/44. 
36
Tamže. 
37
List Jána Miloslava Hodžu Ľ. Šenšelovi. Nedatovaný. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 1. škat., 32/45. 
38
Tiso sa vraj na školách snažil pridržiavať dogmatického prevádzania modlitieb. Tamže. 
39
Tamže. 
C# Image Convert: How to Convert Adobe PDF to Jpeg, Png, Bmp, &
C# sample code for PDF to jpg image conversion. This demo code convert PDF file all pages to jpg images. // Define input and output files path.
change pdf file to jpg; convert pdf to jpg batch
VB.NET PDF Convert to Images SDK: Convert PDF to png, gif images
Convert PDF to Jpg, Png, Bmp, Gif, Tiff and Bitmap in ASP.NET. Or directly change PDF to Gif image file in VB.NET program with this demo code.
convert pdf into jpg online; convert pdf to jpeg on
HISTORIA NOVA  6 
115
uverejnené v Cirkevných listoch a síce, že jednotný front s katolíkmi je možný, ale bez 
spolupráce s ľudovou stranou. 
Do polemiky sa zapojil Štefan Adamovič, bývalý evanjelický kaplán z Moravského 
Lieskového a Brezna. Práve u Rázusa pôsobil Adamovič ako kaplán a boli si tak navzájom 
blízki. Šenšel nie náhodou prepustil do Cirkevných listov jeho príspevok. S Rázusom 
rozoberal aj politické otázky, pričom s jeho názormi súhlasil „vidiac že mu to ide 
z presvedčenia a zo srdca.
40
Na základe týchto skutočností sa dala predpokladať pozitívna 
reakcia na ZM
Adamovič razantne odmietol Hodžove tvrdenia o hrobárstve cirkvi, považoval ich 
za apely, ktoré sa môžu hodiť jedine na predvolebné plagáty, ale nie do cirkevného 
časopisu.
41
Vo svojom príspevku sa snažil vyvrátiť názor, že katolíci pracujú len pre katolícke 
záujmy. Adamovič však ZM neinterpretoval ako predstavu zjednocujúceho procesu: „keď sme 
nie za jednotu – nemožno byť – za to však sme za spoluprácu, a to z podobných príčin ako aj 
centralisti.“ V tomto prípade súhlasil s J. M. Hodžom, že sa nemôže jednať o jednotný 
postup. 
Adamovič porovnával, hľadal paralely a tie nachádzal v spolupráci katolíkov 
a evanjelikov vo vládnej koalícii (spolupráca československých ľudovcov s národnými 
socialistami).
42
Spolupráca podľa neho bol už teda prítomná v koalícii, a preto nevidel nič zlé 
na tom, ak ku podobnej spolupráci prišlo aj v opozícii. Niektorí argumentovali aj tým, že je 
nemožné sa spojiť s „neštátotvornou“ stranou. To však odmietal, nakoľko veril v Hlinkovu 
úprimnú snahu hájiť nie len katolícke, ale aj národné záujmy. Ak by podľa neho chcel Hlinka 
presadzovať len katolícke záujmy, spojil by sa so Šrámkom.
43
Na takomto základe 
nepovažoval túto spoluprácu za nebezpečenstvo pre evanjelikov, lebo Hlinkove skutky 
dokazovali, že národný a autonomistický záujem je u neho prednejší než katolícky. Adamovič 
si však neuvedomoval, že spolupráca so Šrámkom stroskotávala najmä kvôli autonomistickej 
otázke. 
Vnímal však hlasy, ktoré hovorili o spolupráci s agrárnikmi. Súhlasil s názormi tých, 
ktorí tvrdili, že takáto spolupráca by bola perspektívnejšia, nakoľko s nimi sympatizovalo 
veľa evanjelických kňazov, ale „či nehľadal Rázus x-ráz spoluprácu s min. Hodžom? O ich 
rozhovore v Topolčiankach v r. 1925 bolo by dobre všelikomu z Rázusových odporcov vedeť.“ 
40
Z Adamovičových spomienok vysvitá, že Rázus sa s ním často zhováral o politických paktoch. ADAMOVIČ, 
Štefan. S Martinom Rázusom. In Národnie noviny, roč. 68, 1937, č. 96, s. 1. 
41
ADAMOVIČ, Štefan. Reflexie na Rázusove časové poznámky IV. In Cirkevné listy, roč. 46, 1935, č. 25, s. 544. 
42
Tamže. 
43
Tamže, s. 545. 
C# TIFF: How to Use C#.NET Code to Compress TIFF Image File
C:\demo3.jpg" }; // Construct List<REImage> object. List<Bitmap> images = new List<Bitmap>(); / Step1: Load image to REImage object. foreach (string file in
convert pdf to jpeg; bulk pdf to jpg converter
C# Create PDF from images Library to convert Jpeg, png images to
Add(new Bitmap(Program.RootPath + "\\" 1.jpg")); images.Add 1.png")); / Build a PDF document with PDFDocument(images.ToArray()); / Save document to a file.
changing pdf to jpg; bulk pdf to jpg converter online
HISTORIA NOVA  6 
116
Keďže s Milanom Hodžom neprišlo k dohode, Adamovič bral spojenectvo s Hlinkom ako 
menšie dobro. Z Adamovičových slov išla nebojácnosť v zmysle, že „nuž strach má veľké oči. 
Mne osobne sa také spoločné, či už medzipartajné a či interkonfesijné manifestácie 
za spoločné požiadavky rozhodne páčia.“ Za hrobárstvo cirkvi označil nie pakt s Hlinkom ako 
J. M. Hodža, ale apatiu z centralizmu.
44
Pohľady J. M. Hodžu na ZM výrazne podporil Július Dérer, evanjelický farár 
z Dačovho Lomu a člen Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu. Na jeho 
percepcii ZM, ale najmä nadhodenej nadkonfesionálnej myšlienke spolupráce, stoja 
za povšimnutie viaceré skutočnosti. K ZM sa vyjadril kriticky, pričom uviedol veľmi podobné 
dôvody ako J. M. Hodža.
45
Jednotný front s katolíkmi a dokonca s HSĽS však neodmietol. 
Korene takéhoto presvedčenia spadajú do predprevratových rokov. V 20. rokoch kritizoval 
stavovské delenie strán a spomínal na myšlienku jednotného frontu v slovenskej politike 
v zmysle nadviazania na kuzmányovsko-mojzesovské tradície,
46
na ktoré sa odvolával pri ZM 
i Martin Rázus. 
Do svojho príspevku uviedol za akých podmienok by to bolo možné. „Nehovorím, 
žeby sme nevedeli zabudnúť, nemali odpustiť a smieriť sa s protivníkom svojím. Ale toľko 
povedomia by sme preca len mali mať, že úzku a dôvernú spoluprácu s vášnivým protivníkom 
nezač
47
V prvom rade tak 
Dérer nadhodil verejnosti morálnu rovinu podmienok úzkej spolupráce. Ľudovej strane vytkol 
ich spôsob dovtedajšej politiky, ktorá bola založená skôr na demonštráciách, manifestáciách 
a menej na vzájomnej diskusii a konštruktívnom dialógu pri hľadaní spoločných konsenzov. 
Dérerovi sa veľmi nepozdával aj fakt, že Hlinka sa zastával Vojtecha Tuku aj po odsúdení. 
Spoluprácu s HSĽS si teda predstavoval, ak by táto strana oficiálne prehlásila, že sa 
dištancuje od Tukových krokov z minulosti. 
Ako podmienku spolupráce uviedol abdikáciu ich predsedu: „kým Hlinka ovlivňuje 
a vedie ľudovú stranu, jej členstvo i jej časopisectvo, zatiaľ neni možná s nimi spolupráca.“ 
K tomu dodal, že „prv by si mala ľudová strana stanoviť interkonfesíjny program v duchu 
náboženskej tolerancie, rovnoprávnosti, rovnocennosti.“ Z uvedených Dérerových slov jasne 
vyplýva, že ZM pre neho predstavoval unáhlený akt, ktorý sa mal uskutočniť až 
44
ADAMOVIČ, ref. 41, s. 545. 
45
Vymenoval jednotlivé útoky A. Hlinku na evanjelikov a evanjelickú cirkev ako takú (Hlinkova kritika 
reformácie, M. Luthera). DÉRER, Július. Reflexie na Rázusove časové poznámky V. In Cirkevné listy, roč. 47, 
1933, č. 29. 
46
DÉRER, Július. Slovenský evanjelický kňaz a jeho politické pôsobenie. In ŠEFRANKO, Martin (ed.). Július 
Dérer. Pamiatka najsmutnejšia. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2012, s. 93. 
47
DÉRER, ref. 45, s. 29. 
HISTORIA NOVA  6 
117
po vnútrostraníckych reformách v HSĽS. Dérer však svoju latku nastavil veľmi vysoko. Tieto 
podmienky nemohla ľudová strana vôbec akceptovať, lebo Dérer požadoval odstúpenie 
Andreja Hlinku z postu predsedu, čo pre členstvo strany neprichádzalo do úvahy. Napriek 
tomu bolo Dérerove stanovisko k tejto strane jasné: „až keď ľudovú stranu povedú 
tolerantnejší [...], 
“ 
Dérer však len ťažko mohol veriť, že by v blízkej dobe prišlo k takýmto výrazným 
zmenám. Z krátkodobého hľadiska videl možnosti jednotného postupu katolíkov 
a evanjelikov v agrárnej strane. Iba v nej videl možnosti ako ju pretvoriť na celonárodnú 
katolícko-evanjelickú stranu, a preto aj odmietal Rázusove kroky, ktoré predtým viedli 
k dohodám s centralistickými československými ľudovcami, s národnými demokratmi 
a napokon s autonomistickými ľudákmi.
48
Agrárnicky regionalizmus bral ako kompromis 
medzi týmito dvoma vyhranenými smermi, ktorý mal Rázus uprednostniť a prijať. 
Július Dérer, ako člen agrárnej strany, zrejme robil aj isté praktické kroky proti 
spojenectvu Hlinku s Rázusom. Evanjelický učiteľ z Dačovho Lomu a stúpenec Martina 
Rázusa uviedol v liste Šenšelovi, že Dérer navádzal niektorých duchovných z okolia svojho 
pôsobenia, aby písali diskreditujúce články o katolíkoch a evanjelikoch inklinujúcich 
k Martinovi Rázusovi. Spomenul napríklad cirkevníka Hypského, ktorý vraj mal takýto 
článok zaslať Šenšelovi.
49
Evanjelický učiteľ apeloval na Šenšela, aby v žiadnom prípade 
takýto článok nezverejnil, lebo „skrýva za sebou politiku, keďže u nás už jestvuje silný orgán 
národnej strany, chcú i s tým roztrusovať nenávisť medzi ev. a katol. a tak poškodiť nášmu 
dielu.
50
Dačov Lom sa nachádzal v regióne, ktorý sa v medzivojnovom období 
po štátoprávnych zmenách len veľmi ťažko preorientovával do nových hospodárskych 
súradníc. Obyvateľstvo bolo opozičného zmýšľania, čo nahrávalo do kariet autonomistickým 
stranám. Július Dérer vynakladal veľké úsilie v informovaní o ťažkých životných 
podmienkach v tomto regióne, pričom otvorene kritizoval vládnu politiku. Na druhej strane 
však ako agrárnik musel hájiť záujmy svojej strany a preto mohol rôznymi spôsobmi sťažovať 
prácu autonomistickým stranám. 
Evanjelický učiteľ naliehal, aby sa prekazili takéto aktivity, i keď išlo len 
o publikačnú činnosť: „bolo by na čase, aby v C. L. sa politické chúťky jednotlivcov 
48
DÉRER, ref. 45, s. 31. 
49
V článku Hypského malo ísť o miestnu aféru. Katolícky kňaz odmietol pokrstiť rómske dieťa, nakoľko 
argumentoval tým, že nemal oprávnenie. Rómske dieťa nakoniec pokrstil Július Dérer, čím Hypský chcel 
poukázať s akými neschopnými katolíckymi kňazmi chce Martin Rázus spolupracovať.  
50
List neidentifikovaného Ľ. Šenšelovi zo 17. marca 1933. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 2. škat., 33/14. 
HISTORIA NOVA  6 
118
neprejavovali a najmä Dérerove, ktorý si k tomu najíma ľudí aby jeho myšlienky 
roztrusovali.
51
ZM venoval veľkú pozornosť evanjelický kňaz Pavel Tomko. Politicky sa angažoval 
za SNS, ako kaplán pôsobil v Liptovskom Mikuláši a ako kňaz vo Východnej. V Liptove mali 
národniari na svoje pomery obstojnú voličskú základňu. I tieto skutočnosti mali istý podiel 
na jeho inklinovaní k Martinovi Rázusovi, Ľudovítovi Šenšelovi a ďalším obhajcom ZM. 
Treba pri tom podotknúť, že viacerí evanjelickí kňazi, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, 
otvorene kritizovali hospodársku situáciu na Slovensku (zle premyslený import a export 
nerastných, prírodných surovín, tovarov a pod.). Podobne ako Július Dérer i on publikoval 
niekoľko článkov na túto problematiku.
52
Avšak na rozdiel od Dérera bola táto problematika 
Tomkovi akýmsi odrazovým mostíkom k jednote v zmysle ZM ako lieku na celoplošné 
ozdravenie Slovenska: „otázka národnej jednoty bola nielen „veľkým procesom“, 
odohrávajúcim sa pred našimi očami, ktorý vyvolal triedenie duchov, ale mala aj svoje 
praktické ostrie v živote. Prevratom spojili sa dva celky, Slovensko a historické zeme. Tieto 
dva celky boly povahou úplne rôznorodé. Slovensko prevažne agrárne, [...] po stránke 
národohospodárskej chudobnejšie, kultúrne menej vyspelé.
53
Bol presvedčený, že zjednocovanie slovenskej politiky bolo od 19. storočia 
kontinuálne, upevňovalo sa počas 1. sv. vojny a vyvrcholilo konštituovaním SNR v roku 
1918. Opomenul však nesporný fakt a síce, že pred prevratom Slovenská národná strana 
nebola jediným a zastrešujúcim politickým subjektom. ZM interpretoval v tom zmysle, 
že prišlo iba k obnoveniu kvasu jednotného postupu v slovenskej politike. 
Stavovské delenie bral za dôsledok vyhnutia sa konfliktom medzi ideou samobytného 
slovenského národa a jednoty československého národa.
54
Tomko teda interpretoval 
prerušenie jednotného postupu v zmysle ústupu voči čechoslovakizmu a centralizmu, ktoré 
v počiatočnom období boli nevyhnutné pre súdržnosť štátu. Takýto stav bral za dočasný krok, 
a veril, že ZM je medzníkom k obnoveniu národnej jednoty. 
Vrátiac sa tak k hospodárskej otázke, bol jednoznačne presvedčený, že „k odstráneniu 
slovenskej biedy treba sdružiť a spojiť všetky sily. [...] Rázus oddávna, i teraz ako poslanec 
pracoval predovšetkým za týmto cieľom.“ Bol presvedčený, že sa tak zastaví hospodárska 
51
List neidentifikovaného Ľ. Šenšelovi zo 17. marca 1933. ALU SNK, f. ĽŠ, prír. č. 3140/94, 2. škat., 33/14. 
52
Napríklad TOMKO, Pavel. Bieda slovenského roľníka. In Národnie noviny, roč. 63, 1932, č. 102, s. 2-3. 
53
TOMKO, Pavel. Reflexie na Rázusove časové poznámky VI. In Cirkevné listy, roč. 47, 1933, č. 3, s. 59. 
54
Tamže, s. 58. 
HISTORIA NOVA  6 
119
kríza, ktorá nechtiac „vháňa masy do komunizmu a k nenávisti k Čechom.“
55
V Tomkovej 
percepcii ZM tak na prvom mieste akcentoval jeho hospodársky segment. 
Obšírne sa však zaoberal aj kresťanskou časťou ZM a to v podobnom, obrannom 
zmysle ako ostatní evanjelickí kňazi: „spojením Slovenska s historickými zemami 
a odstránením všetkých hrádzí [...] nastal proces duchovného prelievania [...] a kresťanské 
[...] 
Študenstvo dalo sa holdovať materializmu ideove i prakticky, darvinizmus, marxizmus, 
komunizmus našiel v ňom nadšených vyznávačov a propagátorov.
56
Vo ZM je badateľná táto 
obranná tendencia. Tomko argumentoval tým, že Slovensko po prevrate sa stalo otvorené 
rôznym cudzím ideovým prúdom, výchova sa prenášala z cirkvi na štát. To všetko mohlo 
podľa neho zakaliť tradičný charakter slovenskej society.
57
Našiel aj ďalší pôvod tohto 
problému – „pri prvých voľbách Slovensko bolo červené, to znamená, že pod titulom 
„za chudobu“ hlasovalo na program soc. demokracie, výslovne protinábožensky 
a proticirkevne a dalo tak súhlas k zákonitej antichristianizácii cestou parlamentu.“ 
Pre Tomka išlo o veľký nevďak, keď cirkev bola podľa neho odstrčená na druhú koľaj. Sama 
úporne pracovala pred prevratom na národnom poli, ale nezískala zadosťučinenie.
58
ZM tak 
mohol znamenať akúsi nápravu, začiatok akejsi odplaty. Zjednotenie konzervatívnych síl 
malo podľa neho napraviť škody, ktoré sa udiali na cirkevnom poli od prevratu. To všetko 
malo na svedomí, že „študentstvo dalo sa holdovať materializmu ideove i prakticky, 
darvinizmus, marxizmus, komunizmus, našiel v ňom nadšených vyznávačov 
a propagátorov.
59
Tomkovi sa nepáčilo, že celé toto zjednotenie väčšina kritikov chápe skôr iba ako 
zjednotenie sa za autonómiu a prehliadajú kresťansko-obrannú rovinu ZM. Konštatoval, že 
prúd ateizmu – ako vidno – zasiahol hlboko do nášho života, ohrozil ďalekosiahle 
náboženský život a život i našej evanj. cirkvi“ a preto je vraj potrebné zjednocovať 
konzervatívne sily na Slovensku za udržanie tradičných hodnôt. Bol presvedčený, že ak ateisti 
sa vedia zjednotiť, treba si zobrať od nich príklad a tiež vytvoriť jednotný postup. Odmietal, 
aby údajne 6% ateistov v štáte udávalo tón morálneho uberania sa slovenskej spoločnosti.
60
Musíme vidieť aj my, že bez katolicizmu vlnu ateizmu nezrazíme.“ Avšak evanjelickí kňazi 
mali protichodné predstavy o pôsobení ateizmu na spoločnosť. Zatiaľ čo J. M. Hodžovi bol 
55
TOMKO, ref. 53, s. 61. 
56
TOMKO, Pavel. Reflexie na Rázusove časové poznámky VI. In Cirkevné listy, roč. 47, 1933, č. 4, s. 79-80. 
57
Tamže, s. 79. 
58
Tamže, s. 80. 
59
Tamže, s. 80. 
60
Tamže, s. 81. 
HISTORIA NOVA  6 
120
ateista bližší než katolík, Pavel Tomko sa ateizmu obával a požadoval jednotný postup voči 
ateizmu – „bolo na čase, že vo Zvolene podali si Slováci evanjelici i katolíci ruky 
k spolupráci!
61
Táto rozdielnosť vnímania neveriacich samozrejme tkvie z ich diametrálne 
odlišného vnímania ZM a najmä jeho konfesionálneho segmentu. 
Nechápal odpor katolíka Martina Mičuru a evanjelika Milana Hodžu voči tejto 
nadkonfesionálnej spolupráci, keď oni sami často spolupracujú vo vládnych stranách.
62
Prehliadal však niektoré skutočnosti, ktoré tieto spojenectva navzájom odlišovali. 
K Hlinkovým agresívnym tendenciám v politike sa vyjadril prekvapujúco sympaticky. Veril, 
že iba takým spôsobom sa dajú obhajovať slovenské práva. Bol do istej miery sklamaný 
a môžeme nanajvýš ľutovať, že sme zameškali, alebo tiež zabudli vhodne hájiť svoje, 
nepochopiac pomery.“
63
Posledným prispievateľom do Cirkevných listov bol cirkevný dozorca Elo Šándor. 
Aj keď išlo o laického člena cirkvi, jeho stanovisko dotvára ucelený pohľad na ZM, ktorý 
vnímal najmä cez prizmu hospodárskej krízy. V jeho úvahách je badateľná istá disproporcia, 
keď v samotnej podstate ho neodmietol, ale zavrhol spôsob ako rýchlo sa takýto jednotný 
postup uskutočnil. Z pohľadu kresťana a stúpenca nadkonfesionálneho zmierenia uviedol 
jasné stanovisko v zmysle, že „mňa tento „sobáš“ ani najmenej neprekvapil s hľadiska 
ľudského. Nuž či dožúvať? Aké je to kresťanstvo, ktoré hlása rozkol a nevraživosť voči 
spolubližným? [...] Teda je dobré, že sa národniari s ľudákmi zišli vo Zvolene. Bárs by sa zišli 
všetky slovenské strany, či ich menujeme československými, centralistickými alebo 
autonomistickými!
64
Išlo o samotnú myšlienku jednotného postupu, ktorú Šándor uznával. 
V konečnom dôsledku však celý projekt odmietol, lebo „do tohto spojenia šli Rázusovci príliš 
blahovoľne.“
65
Kritizoval dokonca už spoločný postup národniarov a ľudákov v Matici 
slovenskej.
66
Pustil sa do kritiky centralizmu a fungovania strán a straníckej činnosti. Práve 
tieto aspekty považoval za hlavný problém napredovania spoločnosti. 
Z Ela Šándora rýchlo opadlo nadšenie zo vzniku Československa. Mal kritické názory 
voči politike vládnych orgánov, kritizoval byrokratický aparát, politické praktiky v okresoch 
a zlé hospodárske pomery v regiónoch, ktoré iba vháňali „národ do štátneho socializmu
67
61
TOMKO, ref. 56, s. 83. 
62
Tamže, s. 82. 
63
Tamže, s. 83. 
64
ŠÁNDOR, Elo. Reflexie na Rázusove časové poznámky VII. In Cirkevné listy, roč. 47, 1933, č. 5, s. 94-95. 
65
Tamže, s. 95. 
66
DRUG, Štefan. Z korešpondencie Ela Šándora. In Literárny archív, roč. 32, 1995, s. 114. 
67
PROFANTOVÁ, Zuzana. Elo Šándor v súradniciach etnografizmu a región-realizmu. In Literárny archív, roč. 
32, 1995, s. 96-98; ŠÁNDOR, ref. 64, s. 95-96. 
Documents you may be interested
Documents you may be interested