asp.net mvc pdf viewer free : Batch pdf to jpg online application Library utility html .net winforms visual studio Hino66-part727

HISTORIA NOVA  6 
61
V 14. storočí sa Senica stala poddanskou osadou hradu Branč, preto jej dejiny úzko 
súviseli s dejinami hradu. Začiatkom 14. storočia sa hrad a panstvo dostali do rúk Matúša 
Čáka, ktorý ho následne daroval svojej dcére ako veno. Po jeho smrti pripadli Zdislavovmu 
synovi Štefanovi zo Šternberka, ktorý tieto majetky užíval až do roku 1332, keď sa vrátili 
do rúk uhorského kráľa.
62
Z písomných prameňov z roku 1332 sa dozvedáme, že hrady 
v mene kráľa prevzal Štefan, syn Lacka z rodu Hermann, správca kráľovských stajní 
(magister agasonum).
63
Hrad a panstvo zostali v rukách kráľa do roku 1394, keď ho daroval 
Stiborovi zo Stiboríc. Je zaujímavé, že už v tejto listine Senica vystupuje ako mestečko – 
oppidum Zenthe,
64
pričom v privilégiu, ktoré jej udelil Stibor v roku 1396, vystupuje ako 
mesto – civitas. Obyvateľov mesta však neoznačoval mešťania (cives), ale obyvatelia a hostia 
(incolae et hospites). Senica sa udeleným privilégiom zaradila medzi zemepanské mestá, 
ktoré sa vykupovali zo svojich povinností za 330 zlatých, ktoré boli povinní zemepánovi 
vyplácať v troch termínoch, a to na sviatok sv. Juraja (24. apríla), Michala (29. septembra) 
a na Narodenie Pána – Vianoce (25. decembra). Seničania mali zaručenú aj slobodu 
obchodovania. Každý kupec, ktorý prišiel na trh do Senice, mal právo predávať svoj tovar 
bez akýchkoľvek trhových a mýtnych poplatkov. Na základe tohto konštatovania môžeme 
v Senici predpokladať aj existenciu staršieho týždenného trhu.
65
Ich trhové výsady rozšíril Žigmund Luxemburský 24. marca 1419, keď Senici udelil 
na žiadosť richtára Pavla a troch prísažných Filipa, Martina a Andreja trhové privilégium. 
Podľa neho Seničania dostali právo konať výročné trhy (jarmoky) na sviatok sv. Alžbety 
(19. novembra) a v najbližšiu nedeľu po sviatku Božieho tela. Obchodníkom prichádzajúcim 
na trh sa zaručoval slobodný príchod a aj odchod, čo znamená, že boli oslobodení od platenia 
mýta a tridsiatku.
66
Nasledujúci deň, t. j. 25. marca 1419, Žigmund Luxemburský vydal ďalšie privilégium 
pre Senicu, v ktorom jej obyvateľov oslobodil od platenia mýta a tridsiatku na celom území 
Uhorského kráľovstva. Z listiny sa dozvedáme, že v prípade, keby sa niekto opovážil 
obťažovať mešťanov, obyvateľov i poddaných zo Senice požadovaním tridsiatku a mýta, 
62
V roku 1332 sa Štefan zo Šternberka spomína ako comes hradu Holíč (Stephanus comes de Holicz). 
In CHYTIL, Josef (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Moraviae. Urkunden-Sammlung zur Geschichte 
Mährens VI. (1307-1333). Brünn, 1854, nr. 207, s. 155. 
63
(r. 1332) EMLER, Joseph (ed.). Regesta diplomatica nec non epistolaria Bohemiae et Moraviae. Pars III. 
Annorum 1311-1333. Pragae : Typis Grégerianis 1890, nr. 1914, s. 744-746; (r. 1331) CDH VIII./3, nr. 281, 
s. 627. 
64
(r. 1394) WENZEL, ref. 31, nr. 47, s. 79-80. 
65
Uvedené privilégium sa nezachovalo, dozvedáme sa o ňom z konfirmácie Žigmunda Luxemburského z roku 
1435. MV SR, Štátny Archív Nitra (ďalej len ŠA NR), fond Huňady z Mojmíroviec, šk. 45, inv. č. 998; CDH X./7, 
s. 622-627. 
66
(r. 1419) CDH X./6, nr. 72, 216-218. 
Convert pdf to jpg c# - Convert PDF to JPEG images in C#.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF project
How to convert PDF to JPEG using C#.NET PDF to JPEG conversion / converter library control SDK
.pdf to .jpg online; convert pdf to jpg converter
Convert pdf to jpg c# - VB.NET PDF Convert to Jpeg SDK: Convert PDF to JPEG images in vb.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF project
Online Tutorial for PDF to JPEG (JPG) Conversion in VB.NET Image Application
pdf to jpeg converter; bulk pdf to jpg converter
HISTORIA NOVA  6 
62
takému človeku sa majú veci, ktoré protiprávne odňal Seničanom, zobrať spolu s jeho 
vlastnými vecami alebo tovarom. Kráľ nariadil všetkým vyberačom mýta a tridsiatku v celom 
Uhorskom kráľovstve, aby Seničanov prechádzajúcich s tovarom cez ich mýtne a tridsiatkové 
stanice neobťažovali a prepustili ich bez platenia.
67
S porušením tejto výsady sa stretávame 
v prameňoch už v roku 1499, keď sa richtár Matúš a mešťan Matúš Široký sťažovali 
na Osvalda z hradu Korlátka, ktorý protiprávne požadoval od Seničanov mýto. Panovník 
Vladislav II.(1490 – 1516) vo svojom liste z 23. júna 1499 opätovne potvrdil, že oslobodenie 
od mýta a tridsiatku Senici právom patrí a vyzval kastelána, aby rešpektoval ich výsady 
a v budúcnosti ich neporušoval.
68
O hospodárskom živote mesta v prameňoch z obdobia stredoveku nachádzame 
minimálne zmienky. Obyvatelia Senice sa venovali obchodným aktivitám. V tridsiatkovom 
registri z roku 1541 sú zachované mená obchodníkov zo Senice: Václav, Štefan, Ján, Pavol 
Holík, Klačka, Valentín a Gašpar. Obchodným artiklom bol predovšetkým dobytok, kože, 
víno a obilie. V registri nachádzame aj zmienku o tom, že cez Senicu hnali dobytok kupci Ján 
zo Strážnice, Mikuláš z Jihlavy, Gašpar z Prahy a Andrej z Prostějova.
69
V meste boli 
zastúpené s veľkou pravdepodobnosťou aj remeselnícke odvetvia: mäsiar, kováč, mlynár. Ich 
prítomnosť môžeme však len dedukovať na základe priezvisk, ktoré sa nám zachovali v urbári 
z roku 1617. Z hospodárskych plodín pestovali obilniny a oziminy, venovali sa aj pestovaniu 
viniča a chovali dobytok, kone.
70
Senica koncom stredoveku patrila k veľkým sídlam. V dikálnom súpise z roku 1452 je 
zaznamenaných 97 zdaniteľných usadlostí a podľa súpisu domov z roku 1598 bolo v Senici 
180 obývaných a zdaniteľných domov.
71
Holíč 
Prvú písomnú zmienku o Holíči, resp. obyvateľoch Holíča, nachádzame v listine 
z roku 1256 (Wyuar) pri ohraničení Skalice.
72
Pred rokom 1273 Ondrej II. daroval Holíč 
Kemenovi, ktorému bol ale v neskoršom období majetok odňatý a pričlenený k Bratislavskej 
stolici. V roku 1273 kráľovná Alžbeta, matka Ladislava IV., darovala Holíč aj so všetkými 
67
(r. 1419) CDH X./6, nr. 71, s. 214-216. 
68
LEHOTSKÁ, Darina. Staršie dejiny Senice. In Senica. Dejiny mesta. (zost. Mojmír Benža, Miroslav Mindaš) 
Senica : Mestský úrad, 1996, s. 31; DVOŘÁKOVÁ, Daniela. Senica. In Lexikón stredovekých miest ..., ref. 44, 
s. 420. 
69
MACŮREK – REJNUŠ, ref. 55, s. 76-77. 
70
Bližšie pozri urbár z roku 1617. In MV SRŠA NR, fond Medňanský Beckov, šk. 51, 21 fol. 
71
(r. 1452) MNLDL 44 649; MNL, Kamarai Levéltár, Regestum connumerationis domorum comitatus 
Nitriensis, anni domini 1598. 
72
(r. 1256) CDSl II., nr. 532, s. 368. 
Online Convert Jpeg to PDF file. Best free online export Jpg image
So, feel free to convert them too with our tool. All your JPG and PDF files will be permanently erased from If you want to turn PDF file into image file format
convert pdf file into jpg format; convert pdf image to jpg
C# Create PDF from images Library to convert Jpeg, png images to
Best and professional C# image to PDF converter SDK for Visual Studio .NET. Batch convert PDF documents from multiple image formats, including Jpg, Png, Bmp, Gif
changing pdf to jpg file; best pdf to jpg converter
HISTORIA NOVA  6 
63
jeho úžitkami šopronskému županovi Vavrincovi, synovi Kemena. Vplyvní predstavitelia 
uhorskej šľachty však jej donácie vyhlásili za neplatné, a tak Holíč zostal v kráľovských 
rukách až do roku 1296. V uvedenom roku Ondrej III. daroval Holíčske panstvo, ktoré sa 
sformovalo okolo hradu postaveného pravdepodobne v 12. storočí, do doživotnej držby 
Abrahámovi Rúfusovi.
73
Abrahám sa z novozískaného majetku príliš dlho netešil, keďže už 
v nasledujúcom roku pravdepodobne pod nátlakom musel odovzdať Holíč do rúk Matúša 
Čáka a jeho mladšieho brata magistra Čáka. Usudzujeme tak na základe listiny z roku 1299, 
podľa ktorej Ondrej III. (1290 – 1301) nariadil bratislavskému županovi Demeterovi, aby sa 
postavil na čelo kráľovského vojska a vypravil sa k hradu Holišov (Holysow), ktorý bol 
v rukách Matúša Čáka a dobyl ho. K týmto okolnostiam dopomohol aj fakt, že niekedy 
po roku 1297 vymrela Alexandrova línia svätojursko-pezinkých grófov rodu Hont-
Poznanovcov a Matúš sa zmocnil väčšiny ich majetkov.
74
Po jeho smrti, podobne, ako to bolo 
v prípade hradného panstva Branč sa jeho majetok dostal do rúk jeho synovca Štefana 
zo Šternberka, ktorý ich vlastnil do roku 1332, keď po vzájomnej dohode s Jánom 
Luxemburským sa vrátili do rúk uhorského kráľa Karola Róberta.
75
V roku 1335 sa konalo významné stretnutie vo Višegráde, kde sa urovnávali spory 
medzi českým, poľským a uhorským kráľom. Okrem toho predmetom rokovania sa stalo aj 
obnovenie vzájomného obchodu medzi Českým a Uhorským kráľovstvom. Výsledkom 
rokovaní bola medzinárodná zmluva uzavretá 6. januára 1336, ktorou sa mal zaviesť poriadok 
na tzv. Českej ceste, ktorá bola spojnicou medzi Prahou a Budínom. Vstupnou bránou 
do Uhorského kráľovstva sa stal Holíč, kde kupci boli povinní platiť osemdesiatinu 
z prevážaných tovarov. Z listiny sa taktiež dozvedáme, že funkciu kastelána v Holíči (ale aj 
v Branči a v Beckove) vykonával magister Štefan, syn Lacka. Ako správcovia hradu sa 
v nasledujúcich rokoch v prameňoch spomínajú Tomáš Rúfus (1341 – 1349), palatín Ladislav 
Opolský (1367) a Tomáš zo Svätého Jura a Pezinka (1375 – 1378).
76
73
,,... cum omnibus suis utilitatibus, villis scilicet, vineis, siluis, pratis, fenetis, nemoribus, aquis, terris 
arabilibus ...“ (r. 1273) NAGY, Imre – DEÁK, Farkas – NAGY, Gyula (ed.) Hazai oklevéltár 1234-1536
Budapest, 1879, nr. 57, s. 63-66; (r. 1296) CDH VII./2, nr. 434, s. 195-196. 
74
LUKAČKA, Ján. Hodonín a mestá na juhozápadnom Slovensku do polovice 15. storočia. In Středověká města 
na Moravě a v sousedních zemích. (ed. Peter Futák, Miroslav Plaček, Marek Vařeka) Ostrava : Vydalo město 
Hodonín a Masarykovo muzeum v Hodoníně, 2009, s. 93. 
75
Bližšie pozri poznámku č. 62, 63. 
76
LUKAČKA, ref. 74, s. 94.Trasa tzv. Českej cesty bola určená medzinárodnou zmluvou uzatvorenou medzi 
českým kráľom Jánom Luxemburským (1310 – 1346) a uhorským kráľom Karolom Róbertom (1301 – 1342) 
v roku 1336. Podľa dekrétu jej priebeh na území Slovenska bol určený mýtnymi stanicami: Holíč, Šaštín, Senica, 
Jablonica, Biksád (dnes Buková), Bíňovce, Farkašín (Vlčkovce), Šintava, Nyárhíd (zaniknutá obec 2 km 
na sever od Nových Zámkov), Dvory nad Žitavou a Ostrihom. V oblasti za Dunajom to boli ešte Piliš Čaba, 
Svätý Jakub (zaniknutá obec v susedstve Starého Budína v Pilišskej župe). In EMLER, Joseph (ed.). Regesta 
diplomatica nec non Epistolaria Bohemiae et Moraviae. Pars IVAnnorum 1333-1346. Pragae : Typis 
Online Convert PDF to Jpeg images. Best free online PDF JPEG
to make it as easy as possible to convert your PDF Your PDF and JPG files will be deleted from our SDK (XDoc.PDF for .NET) supports converting PDF document to
bulk pdf to jpg converter online; convert pdf photo to jpg
C# Image Convert: How to Convert Adobe PDF to Jpeg, Png, Bmp, &
C# sample code for PDF to jpg image conversion. This demo code convert PDF file all pages to jpg images. // Define input and output files path.
change pdf to jpg on; pdf to jpg converter
HISTORIA NOVA  6 
64
Pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia Holíč bol povýšený medzi privilegované 
mestečká. Kedy sa tak stalo, nám pramene však priamo nepotvrdzujú. V písomných 
prameňoch Holíč vystupuje ako mestečko (oppidum Wywar) v donačnej listine Žigmunda 
Luxemburského z roku 1392 (28. júla), ktorou daroval hrad Holíč a príslušné panstvo svojmu 
vernému stúpencovi Stiborovi zo Stiboríc.
77
Stibor okrem iného získal aj výnos z miestneho 
trhu (neuvádza sa však, v ktorý deň sa trh konal). 
V roku 1393 Holíč vyhorel, a tak predstavitelia mesta so súhlasom Stibora zo Stiboríc 
požiadali kráľa o poskytnutie úľav, aby si mohli znovu vystavať svoje obydlia. Kráľ ich 
prosbe vyhovel a 13. apríla 1393 vydal listinu, podľa ktorej odpustil obyvateľom Holíča 
platenie kráľovskej dane (lucrum camere). O mesiac neskôr ho Holíčania opätovne prosili 
o poskytnutie ďalších výsad, ktoré mali napomôcť hospodárskemu vzostupu mestečka. 
Panovník 9. mája 1393 oslobodil natrvalo obyvateľov a hostí bývajúcich v mestečku zvanom 
„Nový Hrad inak aj Holíč“ od platenia tridsiatku a mýtnych poplatkov v celom Uhorskom 
kráľovstve. V listine sa kráľ obracia na mýtnikov v celom kráľovstve, aby ním udelenú 
výsadu rešpektovali a neopovážili sa od Holíčanov vymáhať platenie tridsiatku a mýta.
78
Hospodárske výsady mesta znásobilo aj udelenie trhového práva v roku 1397 
(6. júna). Výročné trhy (jarmoky) sa mali konať na sviatok sv. Havla Vyznávača (16. októbra) 
a na oktávu (týždeň) po Veľkej noci. Uvedené jarmoky sa mali konať týždeň pred a týždeň 
po spomínaných sviatkoch. Panovník sa v listine zároveň obracia na všetkých kupcov 
a obchodníkov, aby bez akejkoľvek prekážky a strachu navštevovali jarmoky v Holíči. Pritom 
im Žigmund Luxemburský garantoval kráľovskú ochranu a bezpečnosť aj na cestách.
79
Uvedené privilégiá vytvorili priaznivé predpoklady na hospodársky rozvoj mestečka. 
Čulé obchodné kontakty Holíč udržiaval predovšetkým s Hodonínom, ktorý kráľovná 
Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. (1198-1230), povýšila na mesto už v roku 1228.
80
K stagnácii obchodných kontaktov medzi Holíčom a Hodonínom dochádzalo len počas 
vojenských konfliktov. V tridsiatkových súpisoch z roku 1541 sa spomínajú mená 
obchodníkov: Žilka, Peter Kyšek, Hrotkova, Vít a Ondrej, ktorí predávali svoj tovar 
Grégerianis, 1892, nr. 256, s. 102-103; SEDLÁK, Vincent (zost.). Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. 
Pod vládou anjuovských kráľov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2002, nr. 28, s. 108-110. (ďalej len 
PDSS
77
MV SRSNA BA, fond : Rod Habsburg - riaditeľstvo cisárskych súkromných majetkov vo Viedni, Czoboriana, 
nr. 1. V roku 1395 Žigmund Luxemburský vydal novú donačnú listinu pre Stibora zo Stiboríc, v ktorej hrad 
a panstvo Holíč mu udelil „iure perpetuo“, t. j. na večné časy. MV SRSNA BA, fond : Rod Habsburg - 
riaditeľstvo cisárskych súkromných majetkov vo Viedni, Czoboriana, nr. 3. 
78
LUKAČKA, ref. 74, s. 96; MV SRŠA NR, fond: Kongregačné zápisnice (1572-1847), inv. č. 2. 
79
LUKAČKA, ref. 74, s. 97; MV SR, ŠA NR, fond: Kongregačné zápisnice (1572-1847), inv. č. 2. 
80
LUKAČKA, ref. 74, s. 92. 
C# Image Convert: How to Convert Tiff Image to Jpeg, Png, Bmp, &
RasterEdge.XDoc.PDF.dll. C:\input.tif"; String outputFilePath = @"C:\output.jpg"; // Convert tiff to jpg. C# sample code for TIFF to jpg image conversion.
convert pdf to jpg for; batch convert pdf to jpg online
C# PDF Convert to Tiff SDK: Convert PDF to tiff images in C#.net
Supports for changing image size. Also supports convert PDF files to jpg, jpeg images. C# class source codes and online demos are provided for .NET.
.net convert pdf to jpg; conversion pdf to jpg
HISTORIA NOVA  6 
65
v Českom kráľovstve. V roku 1570 nachádzame v prameňoch zmienku o sedliakovi Matúšovi 
Homolíčkovi, ktorý bol poddaným Pavla Cobora na panstve Holíč a predával voly na Morave, 
kde mu ich zabavili.
81
V mestečku sa rozvíjali remeslá. Istotne tu pôsobili mäsiari, mlynári, pekári, kováči, 
kolári, ševci, tkáči, kožušníci, etc. Silné pozície si v mestečku udržiavalo pôdohospodárstvo. 
Osobitne treba vyzdvihnúť vinohradníctvo, ktorého produkty v podobe vína bolo možné 
odpredať na miestnych i vzdialenejších trhových miestach, čo potvrdzuje aj listina z roku 
1571, keď mestský súd v Skalici odsúdil Andreja Borbu zato, že kúpil víno z Holíča a čapoval 
ho v Skalici bez povolenia.
82
V dikálnom súpise z roku 1452 sa uvádza v Holíči 
95 zdaniteľných usadlostí. V súpise z roku 1546 je zaznamenaných 53 usadlostí, 1 richtárska, 
5 domov patriacich šľachte a 14 domov chudobných.
83
Šaštín 
V roku 1210 sa v prameňoch spomína ako sídlo archidiakonátu, ktorý sa rozkladal 
na území Nitrianskej a Bratislavskej stolice. Jeho vznik predpokladá v danom priestore 
existenciu kostola, fary a taktiež aj existenciu istého skupinového osídlenia.
84
V 13. storočí 
máme v prameňoch doložený aj hrad Šaštín (castrum etiam Sasvar), ktorý v roku 1289 
obsadili vojenské oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta, ktorý bol spojencom Ladislava IV. 
v jeho zápase s uhorskou šľachtou. Hrad bol vydobytý späť v roku 1294, keď sa pri Trnave 
stretol v boji s Albrechtom komes Abrahám Rúfus, syn Menolda.
85
Kde sa nachádzal uvedený 
hrad, zostáva otázne. Vincent Sedlák predpokladá, že sa mohol nachádzať v okolí Lakšárskej 
Novej Vsi a Bílkových Humeniec.
86
V roku 1317 získal Šaštín (Saswar) spolu s Brodským 
(Barachka) Abrahám Rúfus. Kráľ Karol mu ich daroval ako odškodné za škody, ktoré utrpel 
od Matúša Čáka.
87
V roku 1392 sa Šaštín (Saswar) uvádza ako príslušenstvo hradu Holíč, ktorý kráľ 
Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc najskôr doživotne a v roku 1395 do dedičnej držby.
88
81
MACŮREK – REJNUŠ, ref. 55, s. 69. 
82
ŠÁTEK, Jozef. Poľnohospodárstvo a vinohradníctvo. In Skalica. (Mesto Skalica). Skalica : Mestský úrad 
Skalica, 1992, s. 84. 
83
(r. 1452) MNL, DL 44 649; MNL, Magyar Kamara Archívuma. Sectio E 158, Conscriptiones portarum 
comitatus Nitriensis A 2646, (r. 1546), pag. 8. 
84
(r. 1210) CDSl I., nr. 164, s. 130.  
85
(r. 1294) CDAC X., nr. 92, s. 135-136. 
86
SEDLÁK, Vincent. Die älteste Besiedlung des Komitates Bratislava. In Studia historica Slovaca XVIII, 1994, 
s. 53. 
87
(r. 1317) RDSl II., nr. 231, s. 117. 
88
MV SRSNA BA, fond : Rod Habsburg - riaditeľstvo cisárskych súkromných majetkov vo Viedni, Czoboriana, 
nr. 1, 3. 
C# TIFF: C#.NET Code to Convert JPEG Images to TIFF
Use C# Code to Convert Jpeg to Tiff. Firstly, you may use following C# sample code to transform string[] imagePaths = { @"C:\demo1.jpg", @"C:\demo2.jpg", @"C
change pdf file to jpg file; change pdf to jpg file
VB.NET PDF Convert to Images SDK: Convert PDF to png, gif images
Resize converted image files in VB.NET. Convert PDF to Jpg, Png, Bmp, Gif, Tiff and Bitmap in ASP.NET. Embed PDF to image converter in viewer.
change from pdf to jpg on; convert online pdf to jpg
HISTORIA NOVA  6 
66
V roku 1336 sa v Šaštíne spomína mýtna stanica, keďže osadou prechádzala už spomínaná 
Česká cesta. Cestujúci tu boli povinní zaplatiť od každého voza zvaného aj rudas (voz ťahaný 
viaczáprahom) jeden lót alebo tri vážky. Od voza zvaného aynczas (voz ťahaný 
jednozáprahom) platili polovičné mýto, teda polovičný lót.
89
V roku 1401 Žigmund Luxemburský potvrdil Šaštínu staršiu výsadu, ktorou oslobodil 
miestnych obyvateľov od platenia mýtnych poplatkov. V listine sa Šaštín uvádza ako 
oppidum nostrum Schosburg, čo znamená, že Šaštín získal už v predchádzajúcom období 
mestské výsady. Kto a kedy mu ich udelil, nevieme, môžeme ale predpokladať, že to bol 
Stibor zo Stiboríc v snahe vytvoriť nové hospodárske centrum na panstve. Samotný názov 
Schosburg nám naznačuje aj prítomnosť nemeckých hostí.
90
Nemecké obyvateľstvo však 
tvorilo v Šaštíne len nepatrnú časť obyvateľstva, ktorá v priebehu 15. storočia v dôsledku 
vpádu husitov odtiaľto odišla. V 13. – 14. storočí môžeme predpokladať, že v danej oblasti sa 
konával aj pravidelný týždenný trh. Písomné pramene nám to však potvrdzujú až v roku 1496, 
keď Vladislav II. udelil Šaštínu právo vydržiavať dva jarmoky, a to na sviatok Panny Márie 
Snežnej (5. augusta) a sv. Ondreja (30. novembra), a týždenný trh, ktorý sa mal konávať 
každý pondelok.
91
V polovici 15. storočia bolo v mestečku obývaných a zdaniteľných 
25 usadlostí. V roku 1532 portálny súpis potvrdzuje v Šaštíne 27 zdaniteľných usadlostí 
a 10 chudobných. Podľa súpisu domov z roku 1598 bolo v mestečku obývaných 113 domov.
92
Radošovce 
Najstaršia písomná zmienka o Radošovciach (ville Radichov) je doložená v listine 
z roku 1297, keď vdova po Kozmovi Alžbeta spolu so synom Achillesom predstupujú 
pred Bratislavskú kapitulu, aby vyplnili poslednú vôľu zosnulého Kozmu a darovali 
do dedičnej držby majetok Chropov, nachádzajúci sa medzi Radošovcami (Rasolyz) 
a Lopašovom (Lapychoz), vernému služobníkovi komesovi Petrovi, synovi Gotharda.
93
O existencii osídlenia v Radošovciach už aj v predchádzajúcom období svedčí archeologický 
89
,,... in primo introitu ad metas regni Hungarie in Alba Ecclesia vel in vulgari Wywar nominata debet solui 
octoagesima de rebus mercimonialibus item abinde siue in Saaswar, siue in Scyncbe, de quolibet curru 
mercimoniali, qui wlgariter rudas dicitur, debet solui vnus lotto siue tria pondera; item de quolibet curru 
aynczas dicto medium tributum, scilicet medius lotto…“ EMLER, ref. 76, nr. 256, s. 102; PDSS, nr. 28, s. 108-
110; (r. 1273) HOkl, nr. 57, s. 63-66. 
90
,,... populi oppidi nostri Schosburg ad castrum nostrum Holicz ...“ MV SR, ŠA BA, pobočka Skalica, fond 
Mestečko Šaštín, nr. 1; MAREK, ref. 1, s. 123. 
91
MV SRŠA BA, pobočka Skalica, ŠÁTEK, Jozef. Holíčsko-šaštínske panstvo. I. časť, s. 29. (rukopis) 
92
(r. 1452) MNLDL 44 649; MNL, Magyar Kamara Archívuma. Sectio E 158, Conscriptiones portarum 
comitatus Nitriensis A 2646, (r. 1532), pag. 10, MNL, Kamarai Levéltár, Regestum connumerationis domorum 
comitatus Nitriensis, anni domini 1598. 
93
(r. 1297) CDAC V., nr. 115, s. 175-176. 
HISTORIA NOVA  6 
67
nález základov zaniknutej sakrálnej stavby v polohe pri Božej muke severozápadne 
od dnešnej obce, ktorej vznik je datovaný do 12. – 13. storočia.
94
Koncom 13. storočia sa táto 
oblasť (pravdepodobne aj Radošovce) dostala do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho a po jeho 
smrti pripadla Štefanovi zo Šternberka. V roku 1388 sa uvedená dedina spomína medzi 
štrnástimi obcami, ktoré získal Stibor zo Stiboríc od Žigmunda Luxemburského.
95
V roku 
1392 sa uvádza ako príslušnosť hradu Holíč.
96
Od roku 1428 aj na územie Slovenska začali prenikať husiti. Prichádzali sem najmä 
po Českej ceste, a to prirodzene znamenalo ohrozenie všetkých miest a dedín ležiacich v jej 
blízkosti. Ako to zasiahlo Radošovce, nevieme. Podľa dikálneho súpisu z roku 1452 bolo 
v dedine obývaných a zdaniteľných 35 usadlostí.
97
Po smrti Stibora ml., ktorý zomrel 
bez mužských potomkov, sa jeho majetok, teda aj Holíčske panstvo, dostalo do rúk kráľa.
98
V roku 1437 zomiera aj Žigmund Luxemburský a jeho zať Albrecht Habsburský daroval 
v roku 1438 hradné panstvo Holíč do zálohu Gašparovi Šlikovi, ktorý pôsobil za Žigmunda 
Luxemburského ako ríšsky kancelár. V donácii sa uvádzajú Radošovce (spolu s mýtom) ako 
mestečko.
99
V 14. storočí môžeme predpokladať v Radošovciach existenciu týždenného trhu aj 
napriek blízkosti starších trhov v Holíči a Skalici. Právo vydržiavať dva výročné trhy 
(jarmoky) na Nový rok (1. januára) a na sv. Juraja (24. apríla) Radošovce získali až 
od Ferdinanda I. v roku 1554. Hospodársky rozvoj mestečka zaručovala najmä jeho poloha, 
keďže ležalo na významnej diaľkovej ceste. V roku 1532 písomné pramene v Radošovciach 
potvrdzujú 53 obývaných usadlostí, 7 chudobných a 2 opustené usadlosti. V roku 1598 bolo 
94
BIALEKOVÁ, ref. 12, s. 308. 
95
V roku 1388 Stibor zo Stiboríc získal Modru (Modur), Orešany (Dyos), Smolenice (Somolga), Veľké 
Kostoľany (Szent Vid), Malženice (Maniga), Bohunice (Baganya), Žlkovce (Zuk), Križovany (Kerestes), 
Borovce (Barkov), Bara (Bary), Kocurice (Kozorich), Rakovice (Rakowch), Radošovce (Ratkolth), Igram 
(Ikaman). WENZEL, Stibor Vajda ..., ref. 31, nr. 2, s. 48-49. 
96
MV SRSNA BA, fond : Rod Habsburg - riaditeľstvo cisárskych súkromných majetkov vo Viedni, Czoboriana, 
nr. 1. 
97
(r. 1452) MNL, DL 44 649. 
98
O majetok Stibora ml. sa uchádzal aj Stiborov bratranec Nikolajko, syn Mikuláša, a aj samotný Žigmund 
Luxemburský. Majetok napokon po rozhodnutí kráľovskej rady pripadol kráľovi. Dcéra Katarína dostala len 
zvyčajnú štvrtinu, pričom štvrtina sa nevzťahovala na hrady Beckov a Košeca ani na mestečká Modra, Skalica. 
Žigmund Luxemburský ku koncu svojho života (8. decembra 1437) hrad Beckov daroval Pavlovi Bánfimu 
z Alsólindvy pravdepodobne pod podmienkou sobáša s Katarínou. Bližšie pozri DVOŘÁKOVÁ, Daniela. Rytier 
a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Budmerice – Bratislava : Rak, SAV, 2010, s. 435-458. 
99
(r. 1438) MNL, DL 107 526. Ako mestečko sa Radošovce spomínajú aj v r. 1473 ,,opido nostro Raspicz 
(MNLDL 17 439), v r. 1526 ,,oppidum Radossowcz“ (MNLDL 24 269). 
HISTORIA NOVA  6 
68
zaznamenaných 111 zdaniteľných domov, čo predstavuje minimálne 555 a maximálne 
777 obyvateľov.
100
Petrova Ves 
Dedina Petrova Ves (Peterfalua) bola osídlená pravdepodobne koncom 13., resp. 
začiatkom 14. storočia. V písomných prameňoch nachádzame o nej zmienku v roku 1392, 
keď sa uvádza medzi príslušnosťami hradu Holíč, ktorý získal najskôr do doživotnej potom 
do dedičnej držby od kráľa Žigmunda Stibor zo Stiboríc. Dejiny obce sú preto úzko späté 
s dejinami Holíčskeho panstva. Vo vizitácii ostrihomského arcibiskupa z roku 1397 sa 
uvádza, že Petrova Ves bola aj sídlom fary. Kostol Ducha Svätého bol v obci vybudovaný 
pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia.
101
V donačnej listine pre Stibora zo Stiboríc 
z roku 1389 je Petrova Ves zaradená medzi mestečká (opidis similiter Wyuar, Saswar 
et Peterfalua). Podľa listiny z roku 1413 Stibor oslobodil obyvateľov Petrovej Vsi od platenia 
mýta, a to na základe listiny, ktorú obyvateľom Petrovej Vsi udelil Ľudovít I. Veľký.
102
Pri jej 
rozvoji mala dôležitý význam najmä blízkosť Českej cesty. Podľa dikálneho súpisu z roku 
1452 bolo v mestečku obývaných 30 usadlostí. V roku 1532 je zaznamenaných 25 obývaných, 
8 opustených usadlostí a 6 chudobných, v roku 1548 28 obývaných usadlostí a 8 chudobných. 
V roku 1598 v mestečku stálo 13 zdaniteľných domov.
103
Na záver možno konštatovať, že najzápadnejšia časť Nitrianskej stolice patrila 
v období stredoveku k relatívne husto osídleným oblastiam. Pozorovateľné zmeny 
v sídliskovej štruktúre skúmaného územia prinieslo predovšetkým veľké sťahovanie národov 
a usadenie sa Slovanov v Karpatskej kotline v priestore nad stredným Dunajom. 
K zintenzívneniu osídľovacieho procesu a ku kvalitatívnym premenám v štruktúre osídlenia 
došlo v 8. storočí, keď sa územie Nitrianskej stolice stalo kryštalizačným jadrom prvého 
štátneho útvaru tunajších Slovanov – Nitrianskeho kniežatstva. Na základe archeologických 
nálezov z obdobia Veľkej Moravy možno konštatovať, že osídľovací proces sa zintenzívnil, 
čo v skúmanej oblasti potvrdzuje približne 20 odkrytých archeologických lokalít – sídlisk 
100
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II., ref. 81, s. 471; MNL, Magyar Kamara Archívuma. Sectio E 158, 
Conscriptiones portarum comitatus Nitriensis A 2646, (r. 1532), pag. 14; MNL, Kamarai Levéltár, Regestum 
connumerationis domorum comitatus Nitriensis, anni domini 1598. 
101
MV SRSNA, fond Rod Habsburg - riaditeľstvo cisárskych súkromných majetkov vo Viedni, Czoboriana, 
nr. 1; MAREK, ref. 22, s. 198. 
102
(r. 1389) WENZEL, ref. 31, nr. 66, s. 103; (r. 1413) MNLDL 25 900. Petrova Ves sa ako mestečko (oppidum 
Petrovilla) uvádza aj v listine z roku 1475. MNL, DL 17 739. 
103
(r. 1452) MNL, DL 44 649; MNL, Magyar Kamara Archívuma. Sectio E 158, Conscriptiones portarum 
comitatus Nitriensis A 2646, A 2647 (r. 1532, 1548), pag. 97; MNL, Kamarai Levéltár, Regestum 
connumerationis domorum comitatus Nitriensis, anni domini 1598. 
HISTORIA NOVA  6 
69
a pohrebísk. Archeologický výskum v danej oblasti však do dnešného dňa nebol ešte ani 
zďaleka ukončený. 
Po zániku Veľkej Moravy začiatkom 10. stor. došlo na Záhorí k výrazným zmenám. 
Bývalé veľkomoravské centrá Mikulčice-Valy, Břeclav-Pohansko a Uherské Hradiště-Staré 
Město v priebehu 10. storočia stratili svoj mocenský význam a správnu funkciu, a podobné 
zmeny v sídliskovom procese môžeme predpokladať aj na ľavom brehu rieky Moravy. 
Skúmané územie sa stalo súčasťou pohraničného pásma tzv. konfínia, ktoré tvorilo hranicu 
medzi novoformujúcimi sa štátnymi útvarmi. Priestor konfínia sa zámerne udržiaval riedko 
osídlený a podľa možnosti aj ťažko prechodný. Pretínali ho iba diaľkové komunikácie, 
v blízkosti ktorých vznikli osady strážcov konfínia. 
Po ustálení mocenských pomerov v polovici 11. stor. došlo na oboch stranách 
spoločnej hranice k vybudovaniu opevnených hradných centier, ktorých hlavnou úlohou bolo 
chrániť vstup do krajiny. V záhorskej časti Nitrianskej stolice takéto hradné centrum bolo 
vybudované v Šaštíne. K ďalším novovzniknutým hradom na Záhorí, ktorých vznik môžeme 
predpokladať v druhej polovici 12., resp. začiatkom 13. storočia, patrili aj hrady Branč, 
Korlátka a Holíč. Prvé zmienky o osídlení skúmanej oblasti nám písomné pramene potvrdzujú 
až v druhej polovici 13. storočia, čo do istej miery možno vysvetliť aj tým, že dané 
pohraničné územie zostávalo ako celok až do konca 12. stor. majetkom uhorských kráľov. 
Nepriamym dôkazom o osídlení skúmaného územia je listina z roku 1210, v ktorej sa spomína 
existencia Šaštínskeho archidiakonátu, čo predpokladá, že jeho vznik musel byť v danom 
období naviazaný aj na isté početné osídlenie v tomto priestore. Tento fakt zároveň vyvrátil 
názor o pretrvávaní konfínia aj v 13. storočí. Jeho zánik môžeme datovať do prvej polovice 
12. storočia, lebo už v nasledujúcich desaťročiach dochádza v skúmanej oblasti k rozvoju 
osídľovacieho procesu a v priebehu 14. storočia aj k vzniku prvých privilegovaných miest. 
Na základe písomných prameňov môžeme teda konštatovať, že v priebehu stredoveku máme 
v najzápadnejšej časti Nitrianskej stolice doložených približne 69 lokalít, čo poukazuje na to, 
že táto oblasť patrila k relatívne husto osídleným oblastiam Nitrianskej stolice. 
K hospodárskemu rozvoju skúmanej oblasti dopomohla aj skutočnosť, že tadiaľto prechádza 
významná Česká cesta, ktorá spájala Prahu s Budínom a na ktorú sa napájali cesty miestneho, 
resp. regionálneho významu, ktoré zabezpečovali spojenie jednotlivých lokalít, resp. regiónov 
v rámci nášho územia. Jedna jej vetva pokračovala aj južným smerom cez Šaštín, odkiaľ 
museli cestujúci prejsť cez močaristé územie riečky Myjavy do Kuklova, a ďalej cez Veľké 
Leváre, križujúc niekoľko menších vodných tokov a močiarov, do Malaciek. Odtiaľ trasa 
pokračovala okolo potoka Malina smerom do Stupavy a Bratislavy. Bezpečnosť a poriadok 
HISTORIA NOVA  6 
70
na uvedenej trase zaručil Ľudovít I. Veľký dekrétom vydaným v roku 1373. Táto cesta je 
známa aj z listiny z roku 1206, keď Ondrej II. daroval Alexandrovi z rodu Hont-Poznanovcov 
majetok Plavecký Štvrtok. Okrem Českej cesty viedla touto oblasťou aj významná Jantárová 
cesta. Na našom území jej hlavná trasa smerovala cez Devínsku bránu pozdĺž pravého brehu 
rieky Moravy až k sútoku s riekou Dyje. Pri Pohansku prekročila rieku Dyje a pokračovala 
severným smerom k Lanžhotu a Mikulčiciam, kde prešla cez rieku Moravu a pokračovala 
ďalej po ľavom brehu Moravy cez Holíč, Skalicu, Veselí nad Moravou, Uherský Ostroh, 
Kunovice, cez brod rieky Olšavy do Uherského Hradište a ďalej na sever k Baltu. Skúmaná 
oblasť mala aj v dôsledku rozvinutej cestnej infraštruktúry už od najstarších čias čulé 
obchodné kontakty aj s lokalitami na východnej strane rieky Moravy. Rozvoj cestnej 
infraštruktúry skúmaného priestoru v konečnom dôsledku ovplyvnil hospodársky progres, 
stabilizáciu obchodných vzťahov a prirodzene aj mobilitu rôznych sociálnych vrstiev. 
Development of Settlement and City-forming Process 
Westernmost of Nitra County in the Early 15
th 
Century 
The area of Nitra County (comitatus) has been one of the oldest and most developed inhabited areas of 
our country where we can count on the human presencesince the middle of the Palaeolithic era. The 
object of our research is the westernmost part that became the border between newly shaping Kingdom 
of Hungary and Kingdom of Bohemia after the fall of Great Moravia. This area became part of the so-
called konfinium, which means “the buffer zone”, its main task was to soften enemy attacks. Defence 
of the mentioned area sould have beensecured by border coutnies, newly built castles and garrisons. 
During the next century, the relationship between the Kingdom of Hungary and Bohemia was more 
stable, and konfinium began to lose its sense. This allowed settlement continuation on both sides of the 
river Morava. During the Middle Ages there are sixty-nine documented sites. An important category 
of settlements that have influenced the course of roads were cities, towns and market places. We can 
prove a city-forming process in our country on the basis of written documentation from the beginning 
of the 13
th
century, but the process became more intensive after the Mongol invasion in the second half 
of the 13
th
century and beginning of the 14
th
century. The sites with urban character and with market 
priviliges in the studied area were Skalica Senica, Holič, Radošovce, Šaštín. The old market place 
within this area was the village of Sobotište. 
Keywords: towns, townlets, market places, settlement, habitation, castle estates 
http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova 
MASLÍKOVÁ, Ľudmila. Vývoj osídlenia a mestotvorný proces v najzápadnejšej časti Nitrianskej 
stolice do začiatku 15. storočia. In Štúdie o dejinách. Historia nova 6. [online] Bratislava : Stimul, 
2013, s. 48-70. Dostupné na internete: 
<http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/ksd/Hino6.pdf> 
Documents you may be interested
Documents you may be interested