HISTORIA NOVA  6 
71
Dejiny vinohradníctva na panstve Červený Kameň v druhej polovici 18.
storočia
*
Eva Benková 
Pozícia Červenokamenského domínia vo vinohradníckej oblasti Malých Karpát 
zaručovala napriek nestabilným sociálnym a ekonomickým pomerom v habsburskej 
monarchii v 18. storočí majiteľom panstva kontinuálne príjmy z vinohradníctva. Pestovanie 
viniča hroznorodého v rámci poddanských hospodárstiev v zhode s vývojom 
v predchádzajúcich dvoch storočiach prevýšilo produkciu panských vinohradov. 
Po vymretí línie Pavla Pálfiho († 1653) Mikulášom Jozefom v roku 1706 sa jedinými 
vlastníkmi panstva stali vnuci Štefana Pálfiho († 1646), Mikuláš a Ján.
1
Filiácia Mikuláša, 
prvého predstaviteľa staršej vetvy Pálfiovcov, (po jeho smrti v roku 1732 červenokamenská 
línia rodu) disponovala tromi osminami panstva a Ján, zakladateľ mladšej, resp. pezinskej 
vetvy, spolu so svojimi dedičmi boli majiteľmi väčšinových piatich osmín panstva.
2
Okrem 
patričných podielov v jednotlivých sídlach získali druhí menovaní aj majetkový celok 
pozostávajúci z Dolných Orešian, Suchej nad Parnou a Šelpíc. Tento komplex je známy ako 
suchanské majetky. 
Panstvo Červený Kameň tvorili mestečká Častá, Doľany, dediny Budmerice, Vištuk, 
Jablonec, Košolná, Kaplná, Dlhá, Zvončín, Dubová, Bohdanovce nad Trnavou, Klčovany, 
Borová, Píla a Štefanová.
3
Majetkový celok Dolných Orešian, Suchej nad Parnou a Šelpíc sa 
v písomnej agende uvádzal spolu s Červenokamenským panstvom dominium Vöröskö cum 
Szuha a podliehal aj naďalej pôvodnej (hoci rozdelenej) správe. 
Podľa údajov daňových súpisov v roku 1712 prináležalo k poddanským usadlostiam 
1454 (1982) kopáčov vinohradov (ďalej k. v.), v roku 1720 1832,5 (3265) k. v. a v rokoch 
1736 – 1737 bolo vo vinohradníckych honoch v extravilánoch jednotlivých sídel 1395 (2086) 
* Štúdia je výstupom projektu „Agrikultúra Malých Karpát v 17. a 18. storočí- výskum archívnych prameňov 
k dejinám vinohradníctva a vinárstva na panstve Červený Kameň“ – Grant Univerzity Komenského 
č. UK/518/2012. 
1
PERES, Zsuzsanna. A magyar „hitbizományi” jog kezdetei. (Doktori értekezés). Pécs : Pécsi 
Tudományegyetem Állam- és Jogtudományi Kar, 2009, s. 90. 
2
JEDLICSKA, Pál. Kiskárpáti emlékek. Vöröskőtől-Szomolányig. Hely- s művelődéstörténeti tanulmány. 
Budapest : Nyomatott a Hunyadi Mátyás Intézetben, 1882, s. 47, 55. 
3
Príspevok je sondou do dejín vinohradníctva v druhej polovici 18. storočia a zakladá sa najmä na analýze 
reprezentatívneho písomného prameňa – súpisu panstva (oboch správnych častí) z roku 1754. Konskripcia 
panstva Červený Kameň je písaná ranonovovekou kurzívou (kurentom) v nemčine. V súpise sa ako majitelia 
panstva, resp. jeho podielov uvádzajú Rudolf († 1768), majiteľ 3/8, a Karol († 1774), vlastník 5/8, spolu 
so svojimi potomkami. Pojmom panstvo Červený Kameň budeme označovať červenokamenský majetkový 
komplex bez ohľadu na majiteľa. V súpise sa na označenie celého panstva Červený Kameň používa termín 
Dominium a na označenie panstva vo význame vlastníckeho pomeru k určitej časti domínia termín Herrschaft. 
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej MV SR), Slovenský národný archív (ďalej SNA) Bratislava 
(ďalej BA), fond Panstvo Červený Kameň 1 (ďalej ČK 1), inventárne číslo (ďalej i. č.) 768, škatuľa (ďalej š.) 
175. 
Pdf to jpg - Convert PDF to JPEG images in C#.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF project
How to convert PDF to JPEG using C#.NET PDF to JPEG conversion / converter library control SDK
convert pdf to 300 dpi jpg; convert multi page pdf to jpg
Pdf to jpg - VB.NET PDF Convert to Jpeg SDK: Convert PDF to JPEG images in vb.net, ASP.NET MVC, WinForms, WPF project
Online Tutorial for PDF to JPEG (JPG) Conversion in VB.NET Image Application
convert pdf to jpeg; change pdf to jpg file
HISTORIA NOVA  6 
72
k. v. a v prídomových vinohradoch 216 k. v.
4
Na základe klasifikácie polí, lúk a vinohradov 
v Bratislavskej stolici boli v roku 1774 do prvej triedy zaradené len vinohrady v Dubovej 
(a Dolných Orešanoch), do druhej triedy vinohrady v Častej, Vištuku, Doľanoch, Zvončíne 
(a Suchej nad Parnou), do tretej triedy vinohrady v Kaplnej, Budmericiach, Dlhej, 
Klčovanoch, Košolnej a do štvrtej triedy vinohrady v Borovej.
5
Vinohrady sa vôbec 
nespomínali v Štefanovej, Píle, Jablonci, Bohdanovciach (a Šelpiciach). 
Podľa súpisu z roku 1754 v lokalitách mimo vlastného regiónu panstva, t. j. Dolných 
Orešanoch, Suchej nad Parnou a Šelpiciach, Pálfiovci tradične prosperovali i z vinohradníckej 
výroby. V Dolných Orešanoch poddaní odvádzali cirkevný desiatok 60 zlatých, po štyri zlaté 
od každého okovu (spolu od 15 okovov) a zemepánsky deviatok 400 zlatých – pod týmto 
pojmom sa uvádzali pozemková činža (Grundtzüns), hôrne (Bergrecht) a poplatok 
od prídomových vinohradov, t.j. od 100 okovov po štyri zlaté. Ďalej sa od dolnoorešianskych 
poddaných vyberalo putňové (Kuffen Gelde) vo výške 16 zlatých a 79 ¼ denárov. 
Na dolnoorešianskom teritóriu bol kultivovaný jeden pálfiovský vinohrad der Schaiba, ktorý 
ročne prinášal úrodu v objeme 27 okovov. Účtovný predpis panstva z nich predpokladal 
výnos vo výške 108 zlatých. Desiatok z viniča v Suchej nad Parnou činil z 5 ¼ okova 
15 zlatých a 75 denárov. Od Trnavčanov sa cirkvi dávala dávka z vinohradníckeho honu 
Ružová hora od 6 ¾ okovu 28 zlatých a 25 denárov. Desiatok z honu Mladá hora vynášal zisk 
60 denárov. Tri panské vinohrady Spiegelin Cräften a in Spiegel rodili ročne približne 
49 okovov vína, čo predstavovalo príjmy vo výške 147 zlatých. Náklady na obrábanie prvých 
dvoch vinohradov predstavovali 40 zlatých. V poslednom menovanom vinohrade robotovali 
v rámci poddanských povinností poddaní zo Zvončína. Zo šelpických vinohradov sa odvádzal 
viničný desiatok 2 ¼ okova (= 5 zlatých a 62 ½ denárov), deviatok 7 okovov (= 17 zlatých 
a 50 denárov) a putňové 94 ½ denárov.
6
Z výčapu vína v  krčme panstvo získavalo okolo 
100 
čapník 
12,5 denára ako mzdu (Schänckher Lohn).
7
4
V zátvorkách uvádzame plošnú výmeru vinohradov vrátane suchanských majetkov (t.j. Suchá nad Parnou, 
Dolné Orešany, Šelpice). MV SR, Štátny archív Bratislava (ďalej ŠA BA), fond Daňové písomnosti, š. 1, 3, 5-8. 
5
MV SRŠA BA, fond Župa Bratislavská 1, Kongregačné písomnosti, fascikel (ďalej fasc.) 10, č. 1, š. 137. 
6
MV SRSNA, fond ČK 1, i. č. 768, š. 175, fólia (ďalej f.) 1v-2v. 
7
Po záznamoch o príjmoch a výdajoch na suchanských majetkoch nasleduje opis hradu, v rámci ktorého sa 
spomínajú aj pivnice na víno (sg. Keller, Kellerei). V citovanej pasáži rešpektujeme gramatický úzus prameňa. 
Pôvodný text sme upravili minimálnymi zásahmi. Ide najmä o písanie veľkých, resp. malých litier podľa 
súčasných pravidiel nemeckého jazyka. „Vor dem Eingang ins Vorhauss zur Apathec herauss im Schlosshoffe 
linckher Handt durch eine grosse runde Thüer gehet man in eine Kellere, so der hiesigen herrschaf. Seithe 
gehörig, wie auch die Stiege, durch welche  man auss der Kellere in den Haubt Köller komen kann, der 
hiesiger Herrschafft gehöret.Neben dem Eingang in erst besagte Kellere ist rechter Handt das Zimer des 
Online Convert Jpeg to PDF file. Best free online export Jpg image
Download Free Trial. Convert a JPG to PDF. Web Security. All your JPG and PDF files will be permanently erased from our servers after one hour.
convert pdf to jpg converter; convert pdf image to jpg
Online Convert PDF to Jpeg images. Best free online PDF JPEG
Download Free Trial. Convert a PDF File to JPG. Web Security. Your PDF and JPG files will be deleted from our servers an hour after the conversion.
advanced pdf to jpg converter; bulk pdf to jpg
HISTORIA NOVA  6 
73
Pre vývoj dejín správy Červeného Kameňa je dôležité poznanie, že pre určenie vzťahu 
poddaných a Pálfiovcov ako zemepánov bol až do tereziánskej urbárskej regulácie 
smerodajný urbár z roku 1598,
8
na ktorý sa súpis panstva z roku 1754 niekoľkokrát odvoláva. 
Červenokamenská správa vyberala od poddaných v rámci dávok z vinohradníckej 
výroby naturálny kráľovský desiatok (königliches Zehendt), ktorý prináležal ostrihomskému 
arcibiskupovi. Pálfiovci si každoročne desiatok prenajímali. Z celkovej sumy 525 zlatých 
uhrádzal Rudolf Pálfi a jeho dedičia, ktorí vlastnili 3/8 panstva, 262 zlatých a 30 denárov. 
Z pridruženej taxy (Expeditions Taxa) 12,5 zlatých tiež platil polovicu.
9
Danou čiastkou sa 
vykupoval nielen desiatok z vína, ale aj z obilia, jahniat, včiel a husí. Zároveň Pálfiovci 
vykupovali i časť desiatku len z vína patriacu Bratislavskej kapitule (Decima Decimarum) 
v hodnote 135 zlatých. Opätovne obe strany odvádzali polovičnú čiastku 67 zlatých 
a 50 denárov. Pre správnu interpretáciu výkupu desiatku Pálfiovcami od cirkevnej vrchnosti je 
potrebné poznať systém vyberania a delenia desiatej časti z poľnohospodárskej produkcie. 
Z vybraného objemu naturálneho desiatku z poľnohospodárskej úrody (okrem vína), jahniat, 
včiel a husí sa najprv odobrala štvrtina (Quarta) pre Trnavskú kapitulu a sedemnástina 
(Sedecima) pre miestnych farárov. Ostatné naturálie sa rozdelili na dve rovnaké časti, 
z ktorých jedna prislúchala uhorskému prímasovi a druhú si medzi sebou rozdelili Pálfiovci, 
ako árendátori desiatkov. Najskôr si z dôvodu vlastníctva suchanských majetkov vybral 
primeraný štvrtinový podiel Karol Pálfi a ostatok si rozdelil spolu so svojím synovcom 
Burggrafen, oder Kerckhermeisters, gleich daran unter dem Wagenschopffen noch ein Zimerl undt Camerl an 
das Haubt Thor, welch alles sambt der Schupfen der andern herrschafft. Seithe gehöret, in dem Schlosshofe 
aber, die Fontein, eine Cisstern, undt die Brunen sendt  be den Herrschafften in Comuni gehörig. 
Den Keller im Schloss betref. 
Der Schloss Keller ist zwar sehr gross, undt von 4 Condignationen, allein anstat dass diese mit gemaurten 
Gewölbern wären, sendt sie nur mit höltzerner Tramen überleget, undt ist also in der vierten Condignation 
unten der rechte Grundtkeller. Item weillen auch das Holtzwerckh von Jahr zu Jahr imer älter, undt andurch 
fauler auch modriger wirdt, so ist mit dem jährl. unterzoltzen von neüen Holtz, eine nicht geringe Plage, 
undt muss doch geschehen, damit nicht etwann ein oder andere Keller einfalle, undt die übrige mit denen 
Weinen alle zusamen Schlage, dahero auch in denen ersten zwe Condignationen keine Weine, sondern nur 
lähre Vässer gehalten werden, die Weine aber unten in der 3.ten undt 4.ten Condignation alwo sie auch 
am besten conserviret bleiben. 
Diese Resspective 4 Keller sendt be den Herrschafften abgetheillet, auser der grosse undt remarcable 
Felsenbrun darunten, dieser ist in Comuni, undt gehöret die Keller Seithe von der herrschafft. Kellere an, 
linckher Handt hin biss unter dass Pag. 6.
ta
, so benente Kindtszimer, dieser Herrschafft, das übrige Weesen aber 
der andern herrschafft. Seithe, undt der Haubtköller Eingang ist wegen dem Wein auss undt einziehen 
Commun.“ MV SRSNA BA, fond ČK 1, i. č. 768, š. 175, f. 4v, 5. 
8
MV SRSNA BA, fond ČK 1, i. č. 66, š. 33. Pozri tiež extrakty urbára pre jednotlivé obce. Napríklad MV SR, 
ŠA BA, fond Urbarialia, š. 97. 
9
Uvádzané sumy nie sú definitívne pre celé sledované obdobie. Pozri napríklad zmluvy o árende z roku 1763, 
zaradené do účtov pokladnice panstva. MV SRSNA BA, fond ČK 1, i. č. 1107, š. 239. 
C# Image Convert: How to Convert Adobe PDF to Jpeg, Png, Bmp, &
String inputFilePath = @"C:\input.pdf"; String outputFilePath = @"C:\output.jpg"; // Convert PDF to jpg. C# sample code for PDF to jpg image conversion.
pdf to jpg converter; convert pdf document to jpg
C# Image Convert: How to Convert Tiff Image to Jpeg, Png, Bmp, &
RasterEdge.XDoc.PDF.dll. String inputFilePath = @"C:\input.tif"; String outputFilePath = @"C:\output.jpg"; // Convert tiff to jpg.
to jpeg; convert from pdf to jpg
HISTORIA NOVA  6 
74
Rudolfom napoly.
10
Karol a jeho dediči mali nárok na štvrtinu z desiatku, deviatku, 
putňového, činže za polia a lúky zo všetkých obcí okrem Jablonca a Píli. Štvrtka sa 
pre kapitulu v Trnave v prípade vína nevyberala.
11
Ďalej sa určilo, že pri delení desiatku 
z vína sa ako prví mali vyplatiť decimátori. Potom sa odobrala stotina (Decima Decimarum), 
na ktorej ostrihomský arcibiskup neparticipoval. Následne sa zo zvyšku vyčlenila v naturálnej 
podobe polovica pre metropolitu v Ostrihome. K druhej polovici sa interimaliter (ad tempus) 
pridala spomínaná stotina. Ako bolo zvykom pri ostatných desiatkoch, opäť sa najskôr 
vydelila suchanská štvrtina a zvyšok sa rozdelil rovnakým dielom. Výnimkou bol desiatok 
z vína od Častianskych poddaných, ktorý z ¾ obdržal Rudolf Pálfi. Ten dostal aj suchanskú 
štvrtku vybranú v Jablonci. Obzvlášť dôležitou je skutočnosť, že desiatok z Borovej, 
Štefanovej a Dubovej, konkrétne z polovice pre Pálfiovcov, als ewiges Pactum prináležal 
panskému špitálu v Častej. 
V prípade deviatku a putňového ako zemepánskych dávok si samozrejme Rudolf 
nemohol nárokovať na výnosy zo suchanských majetkov. Zrejme istou kompenzáciou mu 
opätovne bolo užívanie suchanskej štvrtiny z Jablonca. Pri delení deviatku sa najprv odobrala 
niekoľkokrát spomínaná štvrtina pre Karola Pálfiho a potom sa ostatok zhodne prerozdelil 
medzi oboch vlastníkov Červeného Kameňa. Rudolf zase dostal ¾ z častianskeho deviatku. 
Pri vyberaní dávok z vína od cudzincov sa udržali aj v druhej polovici 18. storočia 
propozície zavedené do praxe prvým pálfiovským urbárom z roku 1598. Cudzinci, ktorí mali 
vinohrady na Červenokamenskom panstve, a dávali len desiatok, od každého štvrtinového 
vinohradu mali povinnosť odvádzať jeden okov vína ako hôrne a 40 denárov 
ako vinohradnícku činžu (Weingärth Züns). Hneď ako by takýto cudzí majiteľ vinohrad 
predal červenokamenskému poddanému, ten by namiesto hôrneho odvádzal deviatok 
a putňové náhradou za vinohradnícku činžu. 
Podľa súpisu sa putňové vyberalo v čase oberačky, keď poddaní odovzdali desiatok 
a deviatok z vína. Každý jeden zapísaný (Conscribirte) musel za zvyšné víno platiť 
16 denárov za každých 10 okovov. Suma sa zhromažďovala pre majiteľov panstva spoločne 
(in comuni). Keď vinohradníci dávali len deviatok, za každých desať okovov sa podľa starého 
zvyku dávalo 17 denárov. Putňové sa po odobratí suchanskej štvrtiny podobne ako 
10
Naturálne výnosy, ktoré tvorili zvyšné ¾, pochádzali samozrejme aj zo Suchej nad Parnou, Šelpíc a Dolných 
Orešian. Pomenovanie suchanská štvrtina (das Dürnbacher Vierte Theil) pochádza od troch obcí Suchá 
nad Parnou, Dolné Orešany a Šelpice. K štvrtine patrila aj paritná časť hradu Červený Kameň a nádvoria. 
11
„...weil die Ortschafften nembl. Dubova, Cssasta, Ottenthal, undt Oreschan, so unter dem Gebürge liegen, 
wie auch Borova undt Stephanov keine qvartam geben thuen.“ 
JPEG to PDF Converter | Convert JPEG to PDF, Convert PDF to JPEG
similar software; Support a batch conversion of JPG to PDF with amazingly high speed; Get a compressed PDF file after conversion; Support
c# pdf to jpg; convert pdf file to jpg
JPG to JBIG2 Converter | Convert JPEG to JBIG2, Convert JBIG2 to
Image Converter Pro - JPEG to JBIG2 Converter. Convert JPEG (JPG) Images to, from JBIG2 Images on Windows.
conversion of pdf to jpg; convert pdf file into jpg format
HISTORIA NOVA  6 
75
predchádzajúce dávky rozdelilo na polovicu. Tri štvrtiny putňového od častianskych 
vinohradníkov dostal Rudolf Pálfi. 
Ďalšou vinohradníckou dávkou, ktorú zemepáni požadovali, bola modranská dávka 
(Moder Gaab). Išlo o 45 denárov od desiatich okovov dovezeného vína (muštu). Zemepáni 
právo na takýto poplatok zdôvodňovali tým, že od takejto úrody nemohli žiadať desiatok, 
ani deviatok. Pálfiovci si zisky rozdelili zase po odčítaní štvrtky a s výnimkou ¾ z Častej 
na polovicu. 
Naďalej pretrvalo vyberanie mýtneho (Strass Mauth) za využívanie miestnych 
komunikácií cudzími vinohradníkmi. Po odvedení desiatku alebo deviatku sa z vína 
uloženého v pivniciach priamo vo vinohradníckom chotári (in denen hiesigen Gebürg 
Kellern) dával jeden uhorský zlatý za každý skladovaný okov. Mestečká taktiež odovzdávali 
dávku zv. mestečkové vo výške 20 zlatých. Podiel z výnosov pre obe panské správy sa 
určoval podľa už známeho princípu. 
Mešťanom z Trnavy sa „schon von alten Zeithen“ ukladala povinnosť ustanoviť 
viničného richtára (Bergmeister) pre vinohrady na vinohradníckom hone Ružová hora 
v chotári Suchej nad Parnou, ktorý spolu s ďalším mešťanom musel požiadať pálfiovskú 
správu o začatie vinobrania a na znak úcty priniesť kapúnov, hydinu/ vtáky (Vögel) a iné veci 
(Sachen).
12
Odmeňovanie konskriptorov desiatku a deviatku z vína sa realizovalo prostredníctvom 
tzv. pečatného poplatku (Petschier Geldt). 
Pri predaji vinohradu ležiaceho na území domínia musel predajca uhradiť správny 
poplatok (Creützer Geldt oder Falcidien) pol denára a nakupujúci jeden denár. 
V nasledujúcich tabuľkách uvádzame hodnoty vo vzťahu k časti panstva prináležiacej 
Rudolfovi Pálfimu podľa údajov zo súpisu z roku 1754. Je dôležité uviesť, že okrem Častej 
odkiaľ plynuli staršej vetve rodu trojštvrtinové zisky, v ostatných prípadoch ide o polovicu 
z celkových príjmov z daných obcí. Ak sú do zoznamu zaradené aj Dolné Orešany, Suchá 
nad Parnou a Šelpice, výnosy z nich prislúchali pezinskej vetve Pálfiovcov. 
12
MV SRSNA, fond ČK 1, i. č. 768, š. 175, f. 11. 
JPG to GIF Converter | Convert JPEG to GIF, Convert GIF to JPG
Converter. Convert JPEG (JPG) Images to, from GIF Images on Windows. JPEG to GIF Converter can directly convert GIF files to JPG files.
convert multipage pdf to jpg; convert pdf page to jpg
JPG to DICOM Converter | Convert JPEG to DICOM, Convert DICOM to
Image Converter Pro - JPEG to DICOM Converter. Convert JPEG (JPG) Images to, from DICOM Images on Windows.
convert pdf pages to jpg online; convert multiple page pdf to jpg
HISTORIA NOVA  6 
76
Mestečká a dediny (1754) 
Panské 
vinohrady 
Úroda v okovoch 
Častá 
15 
361 
Doľany 
48 
Dubová 
95 
Budmerice 
50 
Borová 
34 
Zvončín 
48 
Dolné Orešany 
27 
Suchá nad Parnou 
49 
Celková suma 
37 
712 
Mestečko/dedina (1754) 
Príjmy z panských viníc v zlatých 
Častá 
328,5 
Dubová 
190 
Zvončín 
144 
Doľany 
120 
Budmerice 
100 
Borová 
68 
Celková suma 
950,5 
Poddanské vinohrady v kopáčoch 
Mestečká a dediny (1754) 
Prídomové / v extraviláne 
Píla 
0/14 
Častá 
79/352,5 
Doľany 
45/159,5 
Dubová  
29/134,5 
Štefanová 
0/47 
Budmerice 
0/83 
Borová 
34/39 
Dlhá  
0/41 
Vištuk 
0/282 
Košolná 
0/116 
Klčovany 
0/20 
Bohdanovce 
0/69 
Zvončín 
0/80 
Jablonec 
0/75 
Kaplná 
0/41 
Celková suma 
187/1553,5 
HISTORIA NOVA  6 
77
Mestečká a dediny 
(1754) 
Viničný desiatok 
v okovoch 
Deviatok z vína 
v okovoch 
Putňové v zlatých 
a denároch 
Mimo panstva 
Dolné Orešany 
15 
100 
16 zl. 79 d. 
Suchá nad Parnou 
Šelpice 
2,25 
94 d 
Na panstve 
Píla 
Častá 
90 
102 
12 zl. 
Doľany 
15 
62 
6 zl. 
Dubová  
10 
37 
7 zl. 50 d. 
Štefanová 
3/4 
4 d. 
Budmerice 
1,5 
3 1/2 
55 d. 
Borová 
69 d. 
Dlhá  
30 
1 zl. 50 d. 
Vištuk 
2,25 
14 
2 zl. 25 d. 
Košolná 
Klčovany 
Bohdanovce 
Zvončín  
8 1/2  
1 zl. 16 d. 
Jablonec 
3/60 
6/60 
2 d. 
Kaplná 
12/60 
22/60 
7 d. 
Celková suma 
146,25 
367 13/60 
49 zl. 51 d. 
Najväčšie príjmy (v zlatých) plynuli Pálfiovcom na Červenom Kameni z výčapu 
panského vína v panských šenkoch. Za prácu dostával výčapník mzdu, ktorej výška závisela 
od objemu vyčapovaného nápoja. Tá sa pohybovala v reláciách okolo 10, 10 ½, 12 ½, 
15 denárov za jeden okov vína.
13
13
Výnosy zaznamenané v grafe patrili staršej vetve rodu. Účty pokladnice panstva. MV SR, SNA BA, fond ČK 1, 
i. č. 1096-1144, š. 227-299. 
HISTORIA NOVA  6 
78
Najväčšiu zmenu do života poddaných zaviedol celokrajinský urbár Márie Terézie, 
ktorého vydaniu pre mestečká a dediny na panstve Červený Kameň v roku 1768 predchádzal 
prieskum na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatoria).
14
Súčasťou spisového 
materiálu o stave a kvalite poddanských usadlostí bola aj samostatná konskripcia viníc.
15
Podľa odpovedí (responsoria) poddaných, resp. ich obecných zástupcov,
16
mali 
obyvatelia na červenokamenskom domíniu najväčšie zisky z obilnej produkcie, lúk 
a vinohradov.
17
Poddaní na celom panstve boli povinní robotovať v panských vinohradoch. 
Ako naturálne dávky z vinohradníckej výroby pre zemepána označili deviatok a desiatok. 
Akákoľvek forma robotnej feudálnej renty sa nevzťahovala na poddaných žijúcich 
v mestečkách, z ktorých výsadného postavenia vyplývali určité slobody.
18
Domáce 
podmienky pri pestovaní viniča hroznorodého ozrejmovali obyvatelia konkrétnych sídel 
v štvrtom bode prieskumu. Budmeričania sa sťažovali na bažanty Rudolfa Pálfiho,
19
ktoré 
nielen im, ale aj obyvateľom z okolia obžierali úrodu vo vinohradoch v hone Stará Hora.
20
Dodali tiež, že v mnohých prípadoch nemali z vinohradov žiadne úžitky a boli nútení nechať 
vinohrady spustnúť. Vinohradníkom z Častej spôsobovala škody vo viniciach divá zver. 
Priťažoval im aj fakt, že nevedeli, prečo bol ich obecný vinohrad pred tromi rokmi poňatý 
do súpisu Bratislavskej stolice a zdanený. Ohradili sa voči tomu preto, lebo na tento vinohrad 
sa vzťahovali privilégiá kráľa Maximiliána II. (1563 – 1576), podľa ktorých boli obyvatelia 
mestečka oslobodení od odvádzania všetkých dávok. Na druhej strane disponovali právom 
dva týždne pred a dva týždne po konaní troch častianskych jarmokov slobodne čapovať 
vlastné víno.
21
V Dubovej zase vo vinohradoch robili problémy vinohradníkom dažďové 
prívaly, ktoré zrejme zapríčiňovali zosuvy pôdy.
22
Rovnaké neduhy sužovali i vinohradníkov 
vo Zvončíne.
23
Dubovčania mali i možnosť otvoriť si šenk pre pocestných, v ktorom by mohli 
čapovať víno od Michala (29. septembra) do Vianoc. Nakoľko cez ich obec neprechádzala 
žiadna cesta, takýto šenk neprevádzkovali. 
14
REBRO, Karol. Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. na Slovensku. Bratislava : 
Vydavateľstvo SAV, 1959, s. 80 n. 
15
MV SRSNA BA, fond Panstvo Červený Kameň 2 (ďalej ČK 2), i. č. 131, š. 65; MV SRŠA BA, pobočka 
Modra, fond Mestečko Častá. 
16
K zodpovedaniu deviatich otázok pristupovali väčšinou richtár, prísažní, vážení a starší obyvatelia obce. 
17
Najväčšie výnosy z vinohradov mali v mestečkách Častá, Doľany, dedinách Dubová, Dlhá. 
18
Ale napríklad podľa prieskumu v Častej vozili domáci poddaní víno a pivo do šenku. 
19
Pod týmto vyjadrením obecnej samosprávy treba zrejme chápať, že išlo o bažanty voľne žijúce v panských 
lesoch, hájoch, ktoré boli samozrejme hájené. 
20
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 51, Examen ad novem puncta in possesione Pudmericz. 
21
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 71, Examen ad novem puncta in oppido Cseszte. 
22
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 108, Examen ad novem puncta in possesione Dubova. 
23
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 479, Examen ad novem puncta in possesione Zwoncsin. 
HISTORIA NOVA  6 
79
Súpis vinohradov z roku 1768 svedčí o tom, že v Budmericiach bolo kultivovaných 
(domácimi i cudzími poddanými) 290 ¾ k. v.
24
V Častej obhospodarovali vinohrady 
v tunajších záhonoch nielen miestni, ale i obyvatelia z Píly, Budmeríc, Vištuka, Dolian, 
Štefanovej, Jablonca, Kaplnej, Cífera. Spolu išlo o plochu 955 ¾ k. v.
25
vinohradnícku dávku 
hôrne (ius montanum) odvádzali domáci i cudzí obyvatelia z 45 2/4 k. v. vo výške 
18 bratislavských okovov.
26
V chotári Dubovej sa rozprestieralo 666 k. v. a užívali ich tunajší 
i obyvatelia (aj šľachtici) z Vištuka, Jablonca, Kaplnej, Báhoňa, Cífera, Budmeríc, Malých 
Šenkvíc, Viničného, Modry, Košolnej, Dolian, Častej, Štefanovej a Pezinka.
27
Podľa 
vyjadrení zástupcov obce mali od vinohradov, ktoré obhospodarovali cudzí vinohradníci zisk 
222 zlatých.
28
V Doľanoch sa nachádzalo 468 k. v.
29
V Kaplnej mali vinice okrem domácich 
i obyvatelia z Igramu, Cíferu, Novej Dedinky a Blatného. Ležali vo vinohradníckom chotári 
na ploche 28 2/4 k. v.
30
V extraviláne dediny Dlhá bolo až 769 k. v.
31
a v Borovej 364 ½ 
k. v.
32
Vo Zvončíne patril vinohrad o 5 k. v. aj trnavskej kaplnke svätého Michala. Spolu 
s vinicami tunajších poddaných tam bolo situovaných 284 2/4 k. v.
33
Do Vištuka chodievali 
obrábať vinohrady i z Jablonca, Cífera, Kaplnej, Báhoňa, Budmeríc, Ružindola, Blatného, 
Modry, Častej, Bohdanoviec a Viničného. Celkovo tu vinič rástol na ploche okolo 134 ½ 
k. v.
34
Pre sledovanie dejinného vývoja vinohradníctva a vinárstva má zo samotného 
tereziánskeho urbára podstatnejší význam druhý bod, ktorý sa zmieňoval o čase pre slobodný 
poddanský výčap vína. Vlastné víno mohli poddaní čapovať pod viechou podľa zákonného 
článku 36 z roku 1550 v období od Michala do Juraja (24. apríla) v Častej, Budmericiach, 
Dubovej, Doľanoch, Kaplnej, Borovej, Zvončíne, Dlhej a vo Vištuku, od sviatku svätého 
Michala do Vianoc v dedinách Košolná, Klčovany, Píla a Bohdanovce.
35
Tam, kde mali 
poddaní svoje vlastné vinice, mohli slobodne pre osobnú potrebu víno voziť a piť i mimo 
určeného času výčapu. Hôrne právo, ktoré sa požadovalo od vinohradníkov i v neúrodnom 
roku, sa malo vyberať len bratislavskou mierou podľa zákonného článku 97 z roku 1715. 
24
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 51, Specificatio Vinearum Possessionis Pudmericz. 
25
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 71, Specificatio Vinerarum Oppidi Cseszte. 
26
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 71, Specificatio Iuris Montani in Promontorio Cseszte. 
27
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 108, Specificatio Vinearum Possessionis Dubová. 
28
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 108, Examen ad novem puncta in possesione Dubova. 
29
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 97, Conscriptio vinearum Oppidi Ompital. 
30
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 188, Specificatio Vinearum Possessionis Kápolna. 
31
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 88, Consignatio Vinearum in Promontorio Possessionis Hoszu falu. 
32
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 20, Consignatio Vinerarum in Promontorio Possessionis Borova. 
33
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 479, Consignatio Vinearum in Promontorio Zvoncsin. 
34
MV SRŠA BA, fond Urbarialia, š. 450, Specificatio Vinearum Possessionis Vistuk. 
35
Urbáre z roku 1768. MV SRSNA BA, fond ČK 2, i. č. 123, š. 62, 63. 
HISTORIA NOVA  6 
80
V čase oberačky si zemepán mohol nárokovať na vykonávanie dupľovanej (dvojnásobnej) 
roboty. Súviselo to samozrejme s naakumulovaním prác počas vinobrania v panských 
vinohradoch. Z dôvodu časovej náročnosti sa v priebehu najvyťaženejšieho obdobia 
vo vinohradoch nemali realizovať dlhé furmanky. Uznesenia urbára zakazovali zemepánom 
požadovať od poddaných slamu na uväzovanie viniča a vymáhať od nich plat pre hájnikov, 
dohliadačov a správcov v panských vinohradoch. Pri vyberaní viničných dávok (desiatok, 
deviatok a hôrne právo) sa nesmeli od poddaných požadovať sudy na prevoz. Urbár 
vyslovene zamedzoval vyberanie peňažných poplatkov od prešu počas oberačiek, koštovného 
(tzv. pintae gustatoriae), príspevkov v jedle a nápojoch pre vyberačov desiatku a deviatku, 
či Weingeld platu za povolenie čapovať vlastné víno alebo za oslobodenie konzumovať víno 
v panskom šenku. Pre poddaných zase platil zákaz zberu dreva v panských lesoch za účelom 
vyhotovenia si obručí na sudy alebo kolov do vinohradov.
36
Na základe poznatkov získaných v rámci výskumu archívnych prameňov 
pochádzajúcich z hospodárskej agendy červenokamenských panských správ je možné skúmať 
dejiny vinohradníctva z viacerých aspektov. Pretože rentabilita vinohradníckej výroby 
na panstve Červený Kameň aj v 18. storočí závisela od produktivity poddanských 
hospodárstiev je potrebné v prvom rade rekonštruovať systém vyberania poddanských 
vinohradníckych dávok (analýza súpisu panstva z roku 1754). Pri sledovaní ziskovosti 
vinohradníctva je zase bádateľsky vhodné excerpovať potrebné údaje z účtovnej evidencie. 
K týmto témam sa zároveň pripája i problematika topografie vinohradov, postavenia vína 
v trhových reláciách, sledovanie klimatických podmienok pre pestovanie viniča, etc. Naša 
štúdia je tak len príspevkom k dejinám vinohradníctva na Červenokamenskom panstve 
v druhej polovici 18. storočia. 
36
REBRO, ref. 14, s. 482-483. 
Documents you may be interested
Documents you may be interested